Workoholizmus

Človek môže byť závislý na nejakej látke, nutkavom jednaní alebo na nejakom vzťahu, či človeku. Nikto síce nechce byť niečím ovládaný, ale napriek tomu sa sám dostáva do zotročujúcich kôl závislosti. Človek potom stráca vlastnú vôľu a slobodu. Človek stratí kontrolu nad svojim životom, nerobí, čo by naozaj chcel. Je chorý. Závislosť, alebo oddanie sa niečomu, je takmer vždy prejavom niečoho hlbšieho, napr. útek pred problémom, neschopnosť vysporiadať sa s tlakom, bezradnosť ohľadne svojho života....

Staré príslovie hovorí, že práca šľachtí človeka. Zrejme na tom niečo bude. To však neznamená, že bude práca pre nás všetkým, na čom v živote záleží. Iné múdre príslovie zasa hovorí, že všetkého veľa škodí. Treba asi hľadať "zlatú strednú cestu".

Na jednej strane je takýto "workoholik" pre firmu veľmi prospešný, na druhej strane je to práve rodina, ktorá najviac trpí. V súčasnom modernom štýle života je častá oddanosť človeka k práci. Stáva sa, že by sme chceli niečo robiť 25 hodín denne bez toho, aby sme sa potrebovali zastaviť alebo myslieť na niečo iné. Je to však vplyv súčasnej modernej pracovnej morálky, obavy o miesto, či rivalita medzi kolegami. Treba však uznať, že kto nie je pre firmu "dostatočne výkonný", nemôže rátať s povýšením, prémiami alebo obyčajnou pochvalou.

Workoholizmus je choroba súčasnosti, rovnako ako fajčenie, alkoholizmus a drogová závislosť.

Ako sa to prejavuje?

Keď nepracujete, ste nervózni. Na dovolenku idete iba preto, že to robíte kvôli rodine, aj tam tajne zapínate notebook. Závislý od práce môže byť ktokoľvek - manažér, lekár, účtovník, ale aj žena v domácnosti. Ich návyky však nemusia byť rovnaké. Niektorí workoholici pracujú vždy a za každých okolností, aj keď to nie je potrebné. Iní sú zasa prehnane starostliví, potrebujú mať všetko dokonalé do najmenších detailov. Prehnaná obetavosť sa často vyskytuje u lekárov a sociálnych pracovníkov. Ich pracovnou náplňou je pomáhať iným, a pritom veľmi často zabúdajú na vlastné potreby, želania aj zdravie.

Nemožno však všetkých pracovitých hádzať do jedného vreca. Ak momentálne pracujete dlho do noci, zanedbávate svoju rodinu, nemusí to hneď znamenať, že ste workoholik. Veľa úspešných podnikateľov, ktorí "rozbiehali" svoju firmu, trávilo v zamestnaní možno aj dvadsať hodín denne. Človek, ktorý začína nejaké podnikanie, sa od workoholika líši tým, že pracovné nasadenie je účelové a časovo obmedzené. Celkom inú kategóriu tvoria ľudia, ktorým ich práca prináša predovšetkým radosť a potešenie. Sú optimisticky naladení a napriek tomu, že stále niečo robia, dokážu v pravý čas povedať "bolo toho dosť". Iste je rozdiel medzi alkoholikom a človekom, ktorý má rád značkové víno alebo koňak.

Ako sa tomu brániť?

Problémom je, že čoraz viac ľudí si svoju prácu nosí aj domov, keďže počítač sa stáva súčasťou našich domácností. Vtedy je pre mnohých z nás zložité ostať bez toho, aby sme neposlali nejaký ten "mejlík" či na chvíľu "nešmejdili" po internete. Preto by sme sa mali držať pravidla, že dospelý človek by z času, keď nespí, mal polovicu venovať práci, štvrtinu rodine a ďalšiu štvrtinu záľubám, priateľom a známym.

Dôležité je, aby si človek vedel počas dňa aj odpočinúť. Treba si uvedomiť, že nik dlhodobo nedokáže pracovať sedem dní v týždni. Výkonnosť primerane klesá a práca ide pomalšie. Dovolenka by mala byť povinnou súčasťou každého leta a zimy. Nie je dôležité, či to bude v Grécku či Alpách, ide hlavne o to, aby ste si oddýchli.

Ako sa človek stane vorkoholikom?

Takmer stále pracuje aj doma. Pracuje aj počas víkendov, sviatkov a voľných pracovných dní. Pracuje pred odchodom do práce alebo po príchode z práce. Má nevybratú dovolenku ešte z minulého roka.

Zdravotné dôsledky:

1. štádium - nespokojnosť, nervozita, vnútorné napätie, nespavosť
2. štádium - úzkosť, depresie, závislosť od alkoholu či drog, sexuálne zlyhanie
3. štádium - zvýšený krvný tlak, žalúdočné vredy, zlyhanie srdca

Časté bolesti hlavy, poruchy spánku, vysoký krvný tlak, poruchy sústredenia, neschopnosť uvoľniť sa a depresie, to sú varovné signály závislosti od práce, ktoré môžu viesť až k infarktu či mozgovej príhode.

Riziko workoholizmu nastáva vždy, keď si človek začne viac vážiť pracovné úspechy ako sám seba a svoje zdravie. Žiaľ, v mnohých prípadoch jedinou cestou k pochopeniu problému je až ťažko poškodené zdravie. Človek by mal poznať hranice svoji síl a prehodnotiť svoje životné priority. Uvedomte si výhody a nevýhody svojej prepracovanosti a pokúste sa zhodnotiť, ktoré z nich sú pre vás naozaj dôležité a či neexistujú aj také, ktoré sa nejakým spôsobom vylučujú. Ak áno, zamyslite sa nad tým, čo je pre vás naozaj vhodné a čo robíte správne.

Je celkom možné, že si vo svojom živote potrebujete urobiť iba poriadok. Ujasnite si priority, naučte sa plánovať a rozlišovať medzi tým, čo je dôležité a čo ešte nejaký čas počká. A tiež sa nebojte, ak toho na vás bude veľa, odmietnuť úlohu a povedať nahlas svoje NIE!Čísla, ktoré varujú:

24 % ľudí si svoju prácu nosí domov a pracuje aj počas víkendov,
32 % ľudí počas pracovného týždňa pracuje aj doma, nielen počas pracovného času,
30 % pracovníkov si predlžuje svoj pracovný čas.

Z toho vyplýva, že každý tretí človek má sklony k workoholizmu.

Podľa židovského príslovia "by mal slušný človek počas pracovných dní pracovať iba pol dňa - buď prvých alebo druhých dvanásť hodín. Každá hodina navyše je workoholizmus, každá hodina menej je vyhýbanie sa práci..."

Riziká závislosti na práci vznikajú už v detstve. Také deti bývajú často živé a neposedné. Môžu byť inteligentné, ale ich prospech tomu často nezodpovedá pre slabú schopnosť sa sústrediť a menšiu vytrvalosť. Ďalšou možnou príčinou je predčasné vyhnanie z detskej role tým, že musí plniť povinnosti dospelých. Riziko je aj u detí, ktorých rodič alebo obidvaja rodičia trpia závislosťou na práci. V takej rodine ho naučia, že jediné, za čo bude pochválený, je práca. Okrem toho je dieťa vystavené vzorom chovania a hodnotového systému rodičov, čo môže neskôr napodobňovať. Pri vzniku závislosti môžu hrať tiež rolu aj veľké pracovné nároky na dieťa. Program dieťaťa by síce mal byť pestrý a nemalo by sa nudiť, ale čo je moc, to je moc.

Dôležité je, aby škola kládla nielen dôraz na známky a znalosti, ale hlavne na výchovu v širšom slova zmysle, súčasťou výchovy k rozvoju kvalitných záujmov, umenia zvládať stres a záťaž. Rozlišovanie materiálnych hodnôt, podpora tvorivosti a rozvoj osobnosti ako celku. Hyperaktivita a poruchy pozornosti začínajú veľmi často už v detstve a kladú nemalé nároky na výchovné schopnosti rodičov.

K ďalším vplyvom závislosti na práci patrí napríklad nedostatok možností a príležitostí k uspokojivému tráveniu voľného času a malá schopnosť tieto príležitosti nachádzať a využívať. Zabudnúť sa nesmie ani na vplyv spoločnosti. Spoločnosť zameraná predovšetkým na výkon a úspech za každú cenu produkuje väčšie množstvo workoholikov. Na význame tiež získavajú hodnoty, ako je zdravie, ochrana životného prostredia, rodina a kultivované medziľudské vzťahy.

Človek závislý na práci sústavne prekračuje svoje telesné aj duševné možnosti, často nevie odpočívať a keď už odpočíva, cíti sa previnilo. Cítia nutkanie pracovať a na prácu takmer neustále myslia. Vo vzťahu k práci strácajú sebaovládanie alebo sa sebaovládanie zhoršuje. S nutkaním súvisí aj to, že býva úporný a nepružný. Chce všetko alebo čo najviac zvládnuť sám a pri tímovej práci máva problémy. Dáva si termíny, ktoré sa snaží zúfalo plniť len preto, aby si nabudúce mohol dať termíny ešte náročnejšie. Ponáhľa sa, aj keď k tomu nemá dôvody. Nebýva realistický a niekedy sľubuje viac, ako je schopný zvládnuť.

Títo ľudia často používajú prácu k tomu, aby unikli pred nepríjemnými duševnými pocitmi a nepríjemnými skutočnosťami vonkajšieho sveta. Nepripúšťajú sebe ani druhým, že sú unavení a často používajú nebezpečné spôsoby, ako zvládať nadmernú záťaž, ako napríklad alkohol, cigarety a ďalšie návykové látky. Zanedbávajú svoje zdravie, čo sa prejavuje tým, že pre zdravotné problémy ani nevyhľadávajú lekársku pomoc. Zléé je tiež zanedbávanie medziľudských vzťahov, keď sa premáhajú len v prípadoch, že im to prinesie nejakú výhodu v zamestnaní. Sú zameraní na svoje pracovné ciele a to, čo prežívajú ostatní, nechápu, lebo ich to nezaujíma. Bývajú netrpezliví a podráždení a kvôli malým chybám sa na seba priveľmi hnevajú. Buď majú sklon k sebaľútosti, alebo svoje pocity proste ignorujú. Často sa tvária veľmi vážne a mávajú dojem, že ich ostatní nedoceňujú. Vedú často zmätený a neorganizovaný životný štýl a bývajú osamelí.

Zatiaľ čo k závislosti na alkohole alebo drogách sa nikto hrdo nehlási, na pracovnú závislosť sú pyšní aj tí, ktorí k nej majú ďaleko. Prečo toľko ľudí túži byť wokoholikom a akákoľvek pochybnosť o ich pracovnom vypnutí sa ich dotkne? Veď je to nebezpečná závislosť, ktorá môže viesť až k rozpadu osobnosti a totálnemu zrúteniu. Z normálneho človeka sa stáva sebec, má tendenciu ovládať druhých a manipulovať s nimi, všetko kontroluje a nikomu nedôveruje. Navyše sa u neho prejavuje kríza hodnôt a strata humoru, ktorý má predsa predlžovať život. Stráca schopnosť komunikácie a zostáva sám. Dalo by sa povedať, že sa stáva asociálnym členom spoločnosti. Zbaviť sa workoholizmu je ako zbaviť sa závislosti na drogách a nie je to krátkodobá záležitosť. Vedie to k budovaniu nového života. Pokiaľ človek aspoň nájde silu sa liečiť. V takom prípade je potom dôležitá hlavne podpora okolia. A aj človek po dlhom liečení nemusí mať úplne vyhraté. Stačí málo a znova sa môže prepadnúť tam, kde už bol. Dôležité je nielen rozpoznať prvé príznaky, ale tiež prevenciu, ku ktorej patrí zdravý optimizmus.

Závislosť na práci má tri štádia. Skoré štádium sa vyznačuje myslením stále na prácu, pravidelnými nadčasmi, odmietaním dovoleniek. U stredného štádia sa už vytráca spoločenský život. Pokusy o zmenu sú väčšinou krátkodobé a slabé. Dochádza k telesnému vyčerpaniu a poruchám spánku. Niekedy je možné aj tupé pozeranie do prázdna a okienka v pamäti. Neskoré štádium je spojené s narastajúcimi problémami. Objavujú sa opakované bolesti hlavy, bolesti chrbta, vysoký krvný tlak a depresie. U ťažkých prípadov môžu nastať aj infarkty a mozgové mŕtvice, ktoré môžu v lepšom prípade vystrašiť dotyčného tak, že sa začne správať rozumne.