I keď v každej rodine sa k tomuto problému stavajú individuálne a najdôležitejšiu úlohu tu zohráva opäť ekonomická situácia, nemali ba rodičia zabúdať práve na citovú výchovu dieťaťa, ktorej základy sa kladú práve v predškolskom veku. Nie je zriedkavosťou, že matky, ktoré sú na materskej dovolenke dávajú staršie dieťa do škôlky len preto, aby „mali menej“. Pritom si však neuvedomujú o čo navzájom ochudobňujú seba, ale i deti.
Už od pradávna pripadla otcovi úloha starať sa o živobytie svojej rodiny. Dnes sa na materiálnom zabezpečení podieľajú obaja rodičia, takže otec by mal mať viac času na výchovu svojich detí. Je pri nej rovnako dôležitý ako matka. Dieťaťu, ktoré z určitých príčin vychováva iba jeden rodič, viditeľne chýba druhá polovica výchovy. Určitú rolu pri výchove zohráva i otcovská autorita, ktorú matka nevie a nemôže nahradiť. Preto je chybou, ak muž nechá výchovu detí, či už z dôvodu zamestnania, alebo pre svoje záľuby na manželku, ale je tiež nežiadúce, ak chce byť na výchovu sám. Otcovská úloha by mala plniť len v úzkej jednote so svojou manželkou, navzájom by sa mali dopĺňať ako dve polovice, ktoré tvoria jeden celok. Deti potrebujú otca uznanlivého, autoritu, ktorá vyrastá z lásky. Takou špeciálnou výchovnou úlohou otca by malo byť privykať deti aj na manuálnu prácu. Venovať svoj voľný čas deťom na hry, prechádzky tiež nedokážu všetci otcovia, aj keď ich deti na to veľmi čakajú. Deti si začínajú zvlášť všímať otca okolo 10 až 12 rokov veku, zaujímajú sa o jeho prácu a jeho schopnosti. Rovnako ako chlapci, tak i dievčatá hľadajú v otcovi určitého poradcu, ochrancu, ale i vzor. I z toho dôvodu je dôležitá pomoc otca matke s domácimi prácami. Príklady každodenného života nenahradí žiaden spôsob výchovy. Je veľmi pravdepodobné, že ako sa on správa k matke svojich detí, tak sa raz aj jeho syn bude správať ku svojej manželke a dcéra zase získava určitú predstavu o mužovi, budúcom partnerovi.
Funkcionalistický pohľad vychádza z názoru, že ak má spoločnosť efektívne fungovať, musí plniť svoje základné funkcie. Na plnenie týchto funkcií vznikli spoločnosti rôzne skupiny a vytvorili sa rôzne inštitúcie ako spôsoby ich plnenia. Jednou z takýchto sociálnych skupín je rodina. Ak je rodina univerzálnou sociálnou inštitúciou, musí byť pre ľudí veľmi dôležitou a musí plniť niečo, čo iné inštitúcie neplnia, alebo plnia nedokonale.
Vzhľadom na premenlivosť foriem rodiny, ktoré sa odlišujú mnohými podstatnými znakmi, je ťažké rodinu všeobecne charakterizovať.