Príchod dieťaťa do rodiny vyžaduje od rodičov, aby prestali byť egocentrický, aby si uvedomili, že pod ich rukou vyrastá človek, samostatná ľudská osobnosť, ktorú by mali čo najlepšie pripraviť do života, za ktorú sú zodpovední aj pred vlastným svedomím, aj pred spoločnosťou, že v záujme dieťaťa musia modifikovať aj svoje myslenie, správanie, životný štýl. Dobrá výchova v rodine je vždy spojená aj so sebavýchovou rodičov, preto je veľmi náročná.
Podiel na výchove detí majú obidvaja rodičia. Jeden na to nestačí. Dieťa pre svoj správny vývoj potrebuje mať vždy pri sebe vzor mužskej, ale aj vzor ženskej osobnosti. Úlohy otca a matky vo výchove sú navzájom nezastupiteľné. Vo výchove obidvoch pohlaví sú rovnako potrebné láska aj neha, citlivosť matky, tvrdá ruka a racionálnosť otca. Napriek všetkým starostiam beriem rodičovstvo ako úlohu radostnú, no je to i úloha zodpovedná a treba k nej aj zodpovedne pristupovať. Veď nestačí len dieťa počať a porodiť, ale treba zabezpečiť i jeho všestranný rozvoj, pripraviť ho na osamostatnenie. Výchova predstavuje dialekticko protirečivý proces a preto sa stáva, že vytýčené výchovné ciele sa nepodarí v plnosti dosiahnuť. Sebelepšie rady, poučenia nemusia vždy zabezpečovať úspech, nemusia správne vystihovať, aké metódy a prostriedky v procese výchovy dieťaťa využívať. K tomu, aby bola rodina šťastná, musí predovšetkým prispievať každý člen rodiny, matka aj otec, každý človek, ktorý sa hrdí tým, že je rodič. Ako? Predovšetkým svojim spôsobom života, postojom, svojimi vedomosťami a poznatkami v tejto oblasti. Výchova detí je jedným zo zdrojom ľudského šťastia, naplnením života, hlbokým uspokojením, ale i zdrojom silných citových zážitkov a starostí.
V rodinnom prostredí sa formujú aj charaktery ľudí, ich postoje k ostatným ľuďom, k práci, k spoločnosti. Rodina je prostredím, v ktorej dieťa trávi väčšinu svojho života. V nej sa vytvára hodnotová orientácia človeka, v nej dieťa získava základné poznatky, v nej sa dieťa pripravuje na školu, v nej sa formujú vzťahy k iným ľuďom. V rodinnom živote je potrebné rešpektovať určité pravidlá spolužitia rodinných príslušníkov, ktoré sa budú do určitej miery prejavovať vo vzťahoch k iným ľuďom.
Treba však brať do úvahy, že vplyv na mládež sa v rodine stretáva aj s nemorálnym správaním a konaním samotných rodičov, s ich pokrytectvom, zlým vzťahom k práci, k spoločenskému vlastníctvu a pod. Toto neostáva bez vplyvu na ich mravné formovanie. Niektorí rodičia preháňajú materiálne zabezpečenie svojich detí a myslia si, že tým splnili svoju rodičovskú povinnosť, iní zase, a to najmä v rozvrátených rodinách, si neplnia ani svoje základné vyživovacie povinnosti.