Je veľmi pravdepodobné, že ako sa on správa k matke svojich detí, tak sa raz aj jeho syn bude správať ku svojej manželke a dcéra zase získava určitú predstavu o mužovi, budúcom partnerovi.
Funkcionalistický pohľad vychádza z názoru, že ak má spoločnosť efektívne fungovať, musí plniť svoje základné funkcie. Na plnenie týchto funkcií vznikli spoločnosti rôzne skupiny a vytvorili sa rôzne inštitúcie ako spôsoby ich plnenia. Jednou z takýchto sociálnych skupín je rodina. Ak je rodina univerzálnou sociálnou inštitúciou, musí byť pre ľudí veľmi dôležitou a musí plniť niečo, čo iné inštitúcie neplnia, alebo plnia nedokonale.
Vzhľadom na premenlivosť foriem rodiny, ktoré sa odlišujú mnohými podstatnými znakmi, je ťažké rodinu všeobecne charakterizovať. Spravidla sa jej špecifickosť vidí v tom, že ide o malú skupinu, ktorú tvoria ľudia spojení príbuzenskými putami a ktorá plní určité funkcie: reguláciu sexuálneho správania ľudí, zabezpečenie reprodukcie spoločnosti, poskytovanie starostlivosti, ochrany a citovej opory členom rodiny, sprostredkovanie sociálneho zaradenia členov rodiny do spoločnosti a zabezpečenie ekonomickej spolupráce členov rodiny.
Pre rodinu je typické intímne spolužitie členov rodiny väčšinou v spoločnej domácnosti. Jej členovia sa riadia stálymi vzormi správania. Role jednotlivých členov sú vymedzené nielen osobnými a citovými vzťahmi medzi nimi, ale sú formované aj zvonka širším štrukturálnym systémom a stupňom jeho rozvoja.
Transformácia spoločenského usporiadania viedla k zmene rodinnej a sociálnej politiky štátu. Biologická funkcia sa považuje za ústrednú už i z toho hľadiska, že populácia predstavuje budúcnosť národa. Je prirodzenou túžbou každého zdravého jedinca mať svoje potomstvo i napriek tomu, že to prináša so sebou veľa odriekania, obetovania. No môj názor je, že investovať do vlastných detí nie je nikdy zbytočné a ak ich dobre vychovám, vráti sa to nielen mne, ale aj bude mať z nich osoh celá spoločnosť. To, že sa reprodukcia obyvateľstva uskutočňuje práve v rodine vyplýva z toho, že iba rodina môže poskytovať najlepšie a najvhodnejšie podmienky pre ďalší život dieťaťa. Veď, kto by mal dať dieťaťu viac ako tí, ktorí mu dali život z lásky? (i v prírode sa stretávame s tým, že každé mláďa je pod ochranou rodičov, pokiaľ sa nestane samostatným). A práve dieťa túto opateru potrebuje najdlhšie.). Rodina je významným prostredím výchovy. Výchova v rodine sa neobmedzuje len na predškolský a mladší školský vek dieťaťa, ale trvá až po ukončenie vzdelávania. Veľmi dôležitou je rodinná výchova v predškolskom veku a v období dospievania mladých ľudí. Počas dospievania sa zintenzívňuje duševný život, ale aj formovanie vlastných záujmov. Plnenie výchovných funkcii rodiny predpokladá určité podmienky.