- vplyvný viedenský neurológ a zakladateľ psychoanalýzy, moravský rodák. Po štúdiách medicíny sa začal zaujímať o duševné choroby a prostredníctvom hypnózy, analýzy snov, spomienok z detstva a techniky voľných asociácií skúmal nevedomie. Podľa Freudových psychoanalytických teórií ľudí ovláda libido – zmes pohlavného pudu a pudu sebazáchovy. Freud rozlišoval tri vrstvy osobnosti človeka: primitívnu a nevedomú, čiže id, racionálne ego a superego, čiže vedomie. Zároveň predložil podrobnú teóriu ľudského sexuálneho vývoja a v jeho poruchách videl korene všetkých neuróz. Novorodenci prechádzajú cez „orálnu fázu“, v ktorej ústami prijímajú potravu, ale aj telesné uspokojenie. Batoľatá vstupujú do „análnej fázy“, v ktorej čerpajú slasť z ovládania pohybu čriev. Nasleduje obdobie latentnej alebo skrytej sexuality, ktorá neskôr ustupuje „falickej fáze“, v ktorej deti objavujú svoje pohlavné orgány a sústreďujú sa na ne. Posledná fáza, „genitálna“, by mala priniesť zrelé, láskyplné vzťahy s inými ľuďmi. Freudove teórie, najmä jeho názor, že všetci muži zápasia s oidipovským komplexom – kombináciou pohlavnej túžby voči svojim matkám a žiarlivosťou na svojich otcov – boli vo svojej dobe veľmi revolučné. Hoci mnohé z Freudových teórií sa v súčasnosti spochybňujú, Sigmund Freud sa zostáva jednou z najvplyvnejších osobností psychiatrie 20. storočia. Výrazom „freudovské prerieknutie“ sa označuje chyba, ktorá odhaľuje myšlienky alebo pocity skryté v nevedomí. Väčšinou ide o potlačený sexuálny obsah, ktorý tak neúmyselne vypláva na povrch. Podobný význam majú aj výpadky pamäti – ak zabudneme, že sme objednaní u zubára, môže to znamenať strach zo zubára.