Úvod

Pojem osobnosť

Historický pohľad na vznik pojmu OSOBNOSŤ. Latinské slovo PERSONA – znamenalo pôvodne masku, ktorú si herec nasadzuje v gréckom a rímskom divadle. Z tohoto vyplýva hneď dvojaké možné poňatie osobnosti - je to jednak niečo, čo vyjadruje podstatu človeka, jeho hlavný charakterový princíp. Maska je však zároveň niečo čo zahaľuje, skrýva, takže druhým významom je človek snažiaci sa imponovať u druhých, šikovným spôsobom a vystupovaním si získať popularitu a náklonnosť.
(Binder,1964,s. 5)

Bližšia definícia

Osobnosť je súbor jedinečných psychických vlastností, ktoré sa tvoria pod vplyvom dedičnosti a prostredia a prejavujú sa najmä vo vzťahoch k svojmu okoliu.

Citáty

„Osobnosť je konečný produkt nášho systému zvykov.“ (Watson)
„Osobnosť je suma aktuálnych alebo potenciálnych vzorcov správania organizmu determinovaný dedičnosťou a prostredím, vznikajúcich a vyvíjajúcich sa prostredníctvom funkcionálnej interakcie 4 hlavných sektorov, v ktorých sú tieto behaviorálne vzorce organizované - kognitívny sektor/ inteligencia/, konatívny /charakter/“
Neskôr prepracoval definíciu: „ Osobnosť je viac či menej stabilná a trvalá organizácia charakteru, temperamentu, intelektu a tela osoby, ktorá determinuje jej jedinečné prispôsobenie prostrediu.“ (Eyseneck)

„Osobnosť je to, čím sa jeden človek odlišuje od druhého z hľadiska kvantitatívneho a kvalitatívneho.“ (Smith)

„Osobnosť je sústava vzťahov ku skutočnosti odrážajúcej sa vo vedomí a správaní jedinca“ (Jung)

„Osobnosť je dynamická organizácia tých psychofyzických systémov indivíduá, ktoré ovplyvňujú jeho jedinečné prispôsobenie na prostredie.“ Neskôr ju zmenil na „ ktoré determinujú jeho charakteristické správanie a prežívanie“ (Spranger)

1. Typ ako komplex znakov – Strunz

Výskum psychologických typov stojí podľa Strunza medzi všeobecnou psychológiou a charakterológiou. Charakterológia - sa sústredí na osobnostné zvláštnosti človeka v duševnom ohľade. Všeobecná psychológia zase vychádza z individuálnych variácií duševného života a skúma psychické procesy a stavy nezávisle od špeciálnych diferencií. Vlastnosti, ktoré určujú nejaký určitý typ, sa chápu ako konštantné znaky. Takouto konštantnosťou sa ale nevyznačujú zážitky, momentálne spôsoby správania a výkony, ale vždy len dispozície takýchto procesov. Teda z toho vyplýva že typy sú vždy komplexy

1.1 Rozdelenie z hľadiska rozsahu

typológie čiastočné - týkajú sa len určitých duševných funkcií (napr. myslenie, vnímanie, pozornosť) alebo štruktúr (napr. temperament, hodnotové orientácie)
typy totálne - sa snažia vystihnúť celú osobnosť. Typy vznikajú z rozporu medzi poňatím človeka ako individuality a potrebou kategorizovať vedomosti o ňom do určitých stabilných kategórií. Typy nemôžu byť nikdy čisté, ide len o vyjadrenie prevládajúcich trendov, ktoré sa podobajú s prevládajúcimi trendami v osobnostiach iných.

2. Historický prehľad prvých typológií

V 4. st. p.n.l. - popis charakterov - Theofrastos. Sú to presne vykreslené obrazy bez nárokov na systémový prístup. Dôležitejšie a svojou ideou stále neprekonané sú temperamentové typy antiky od Hippokrata. Vychádza z Empedokla a ním stanovených 4 základných elementov - oheň , voda, vzduch, zem - ktoré sa podľa neho nachádzajú v ľudských šťavách - humor. Biologická koncepcia - zdravie spočíva v správnom pomere týchto štiav. Galen 200 r. n.l. - 4 typy - sangvinik, flegmatik, cholerik, melancholik - tiež odvodzuje z pomeru štiav. Hippokrates - najprv delil ľudí na dva typy : tučný, svalnatý a silný - často ich postihuje porážka a na jemných vzpriamených slabých - tuberkulóza. Vzťahom telesných znakov a určitých povahových rozdielov sa zaoberal Aristoteles vo svojom spise fyziognomika. Jednotlivé znaky tela a ich možný psychologický význam odvodzuje v ďalšej časti mechanisticky na základe analógií so zvieratmi. Existuje hypotéza, že Aristoteles si tu zažartoval.
2.1 Najstaršie teórie temperamentu : sú antické - Galén - 4 hlavné typy odpovedajú základným ľudským šťavám.

A./ Sangvinik - prevaha krvi - človek je čulý, dobrosrdečný, ľahko sa nadchne, optimista
B./ Flegmatik - prevaha hlienu - kľuďas. Nedá sa ľahko vyviesť z miery, nepodlieha náladám, spoľahlivý, skôr pomalý
C./ Cholerik - prevaha žlče - dráždivý, ľahko sa nahnevá, hnev však netrvá dlho
D./ Melancholik - prevaha čiernej žlče - smutná nálada, pesimista, precitlivelý, ťažko prispôsobivý. Galénová teória je materialistická. Vychádzal z pozorovania. Hoci dnes je už prekonaná, mnohé teórie 20. storoč ia sa vracajú k základným temperamentovým označeniam.(Schraggeová,2005,s.44-43)

3. Biologizujúce typológie – konštitučné

Termín konštitúcia - v užšom význame podľa Nákonečného znamená utváranie tela človeka, novšie všetky morfologické a funkčné telesné znaky. Konštitučné typológie vychádzajú zo súvislostí medzi telesnými znakmi a psychickými vlastnosťami.

3.1 Konštitučná typológia - Ernst Kretschmer

A./ Stavba tela - pyknická, typ cyklotýmny:

Stavba tela: stredne veľký, tuk hlavne v oblasti brucha, hrudný kôš rozširujúci sa smerom dole, končatiny útlejšie. Masívny krátky krk, mäkká široká tvár, spredu naznačuje päťuholník. Široký nos, malé hlboko zasadené oči, široké čelo.

Duševné vlastnosti: sú odvodené z patologickej extrémnej formy manicko-depresívnej psychózy. Striedanie veselej a smutnej nálady. Na jednej strane srdečnosť, zmysel pre humor, živosť , na druhej tichý, pokojný viac alebo menej smutný temperament.

Sociálne zameranie: spoločenský, dobrosrdečný, priateľský, prispôsobivý.

Vzťah ku vnímanej realite: plný citu, zmysel pre krásu, otvorený.

Myslenie: drží sa reality, praktický - prispôsobový situácii, názorné a obrazné myslenie, plný nápadov, málo zmyslu pre logické dôsledky, odmietanie nudnej a systematickej myšlienkovej práce. Praktická inteligencia, viac momentálna nárazová sila vôle ako sila výdrže.

B./ Stavba tela - astenická (leptozómna), schizotýmny typ.

Stavba tela: malý rast do šírky spojený s nezmeneným rastom do výšky. Úzke plecia, ramená chudobné na svalstvo, kostnaté štíhle ruky, dlhý, úzky, plochý hrudný kôš, nízka váha. Tvár spredu - skrátená forma vajca. Profil: vystupuje nos, skrátená brada, uhýbajúce čelo.

Hlavná charakteristika: vyplýva z charakteristiky schizofrénie. Znamená oddelené fungovanie jednotlivých funkcií, odštiepenie vlastného života od predmetov okolia a spoločnosti, nedostatok otvorenosti a vnímania, zahĺbenie do seba, nie impresionistická ale expresionistická fantázia, autizmus. Je precitlivelý a chladný zároveň.

Sociálne postoje: nespoločenský, povrchne spoločenský alebo eklekticky spoločenský, možnosť hlbokej vnútornej spätosti väčšinou s rovnako naladeným rovnako citlivým (hyperestetickým) typom.

Vzťah ku svetu: selektívna pozornosť na rozdiel ku všestranej otvorenosti cyklotýma, zmyslový svet ho nezaujíma, intorvertovaný.

Myslenie: schopnosť abstrakcií, presné rozlíšenia, zmysel pre systematický poriadok a myslenie, málo materiálu v myslení za to však čisté myslenie z formálneho hľadiska. Silná výdrž, neschopnosť kompromisu môže viesť až ku fanatickej bezohľadnosti voči
vlastnému ja a voči druhým. Ideály sú vzdialené od empirickej skutočnosti.

C./ stavba tela atletická, - viskózny typ.

Stavba: silná vyvinutá kostra a svalstvo, stredný až vysoký vzrast, široké plecia, robustný hrudný kôš, postava sa zužuje od ramien smerom dolu, veľké ruky, tvár - spredu vajcovitá, plastický obrys kostí. Spočiatku sa tento typ vyčlenil len ako zvláštna skupina v rámci schizotímie. Až neskôr jako zvláštny psychický typ. Od schizotýmie sa odlišuje - vyslovene nie nervózny typ. Temperament sa pohybuje medzi pólami flegmatický a explozívny ( ťažko prístupný ale keď áno, potom nasleduje masívna a veľmi kompaktná reakcia. )
V styku s ľuďmi sa vyznačuje vernosťou prejavuje sa ako pasívna pripútanosť. Perseveratívny prístup sa prejavuje aj v myslení, nedostatku schopnosti zmeny myslenia, chýba švung (esprit).

Výkony a správanie: solídnosť a spoľahlivosť, slabá fantázia. Chýba im cyklotýmna bohatosť myšlienok ale aj citlivosť a abstraktná systémovosť leptozómnych typov. Básnické talenty len zriedkavo medzi nimi. Výskumy v školskej výkonnosti ukázali že výkony atletických typov sú nižšie ako pyknikov aj leptozómov. Neskôr pribudol ešta dysplastický typ. Ide o kombináciu znakov jedného typu so znakmi iného typu. (Schraggeová,2005,s.45-46)

3.2 W.H.Sheldon – telesná stavba, temperament

Vyšiel tiež z predpokladanej korelácie telesných a psychických vlastností, však oproti Kretschmerovi postupoval viac štatisticky.
Sheldon zaviedol pojem morfogenotyp - označuje ním biologickú štruktúru ide však o hypotetický model - nachádza sa pod pozorovateľnou telesnou štruktúrou, líši sa od viditeľnej štruktúry tak, ako sa líši genotyp a fenotyp. Morfogenotyp nemôžeme merať priamo, preto navrhol somatotyp - ide vlastne o priamo merateľný fenotyp. Na základe merateľných znakov somatotypu môžeme usudzovať o morfogenotype.

A./ Endomorfia - prevaha mäkkosti a guľatosti, silne vyvinutý tráviaci aparát
- prevaha vegetatívneho systému - trávenie. Sklon ľahko naberať tuk, svaly sú relatívne nedostatočne vyvinuté. Nízka špecifická hmotnosť - ľahko pláva na vode.

B./ Mezomorfia - prevaha svalov, kostí a šliach. Tvrdosť, hranatosť - sila a pevnosť - ľahko odolávajú zraneniam. Telesná stavba dobre vybavená na telesné nároky.

C./ Ektomorfia - jemnosť a krehkosť, tenké kosti, slabé svalstvo, plochý hrudník. Predominancia kože a nervového systému. V porovnaní ku iným častiam tela je najväčší mozog a nervový systém.

Tri temperamentové typy Komponenty temperamentu vyplinuli pre Sheldona zo zoznamov vlastností, ktoré pochádzli z časti z psychologickej literatúry a z časti z klinických pozorovaní. Na základe dlhodobých pozorovaní a interview boli prepracované a počítalo sa aj s koreláciami medzi jednotlivými vlastnostami. Tak sa dopracoval Sheldon ku nasledujúcemu zoznamu vlastností:

A./ Viscerotónia:

1.uvoľnený postoj a pohyby,
2.miluje pohodlie,
3.pomalé reakcie,
4.miluje jedlo,
5. má rád spoločnosť pri jedle,
6. pôžitok z trávenia,
7.miluje sploločenské rituály a zdvorilé oslavy,
8.sociofília (záľuba v združovaní),
9. ku každému je priateľský (nediferencovaná roztomilosť - Nákonečný),
10. požaduje náklonnosť a ocenenie,
11.orientácia na okolie (na ľudí),
12. citová vyrovnanosť,
13.tolerancia,
14.samoľúbosť (selbstgefälligkeit, Nakonečný udáva vľúdnosť ?),
15.hlboký spánok,
16.chýbanie temperamentu (ohňa, Nákonečný nedostatok charakterovej pevnosti?),
17.viscerotónna extroverzia,
18.uvoľnenie a sociofília sa zvyšuje alkoholom,
19.pri ťažkostiach potrebuje spoločnosť,
20.orientácia na detsvo a rodinné vzťahy

B./ Somatotónia:

1.isté držanie tela, rázne pohyby,
2.miluje športové (fyzické) dobodužstvo,
3.plný energie,
4.potreba tlesného cvičenia,
5.vášeň vládnuť, túžba po moci,
6.miluje riziko a náhodu,
7.nemá zábrany v správaní,
8.radosť zo súbojov,
9.radosť z konkurenčného boja,
10.duševná necitlivosť ku druhým,
11. klaustrofóbia,
12. bezohľadnnsoť, neprítomnosť chúlostivosti
13. hlasitá reč,
14. sparťanská necitlivosť voči bolesti,
15. záľuba v hluku,
16. starší výzor jako odpovedajúcemu veku, (zrelosť vystupovania - Nákonečný?)
17.bez kontaktu s hlbšími rovinami uvedomenia, extroverzia činnosti,
18.agresivita a potreba moci sa zvyšuje alkoholom,
19. při starostiach potreba činnosti,
20. orientácia na ciele a snaženia mladosti

C./ Cerebrotónia.

1.napätý postoj,
2.fyziologická hypereaktivita,
3. prehnane rýchle reakcie,
4. potreba byť utiahnutý (súkromie),
5.duševne príliš čulý, hyperkoncentrácia,
6. skrývanie citov, emocionálna zdržanlivosť,
7. sebareflektujúca mimika a pohyby očí,
8. sociofóbia,
9.v spoločenskom správaní komplexy,
10. ťažko si vytvára zvyky a rutinu,
11. agorafóbia,
12.nevypočítateľnosť správania,
13.tlmenie hlasu, odmietanie všetkého čo je hlučné,
14. Precitlivelosť na bolesť,
15. zlý spánok, chronická únava,
16.mladistvý vzhľad a správanie,
17. introverzia,
18. napätie únava a depresia sa zvyšujú alkoholom,
19. pri starostiach vyžaduje samotu,
20.orientácia na neskoršie obdobia života. (Schraggeová,2005,s.46-49)

3.3 Neurofyziologická typológia – I. P. Pavlova

Neurofyziologické I.P.Pavlov. Vychádzal zo štúdia nervových rozdielov na zvieratách a výsledky aplikoval na človeka. Vyššia nervová činnosť je charakterizovaná dvoma základnými vlastnosťami vzruchom a útlmom.

A./ silný nevyrovnaný - silný vzrušivý proces, slabý útlm, rýchle vytváranie podmienených reflexov, bojovnosť, vzrušivosť, neskrotnosť - odpovedá mu cholerik
B./ silný vyrovnaný, pohyblivý - rýchle striedanie nervových procesov - sangvinik mu odpovedá
C./ silný vyrovnaný nepohyblivý - pomalé striedanie stavov podráždenia a útlmu - flegmatik
D./ slabý typ - slabé nervové procesy, hlavne útlmové, ťažké vypracovanie podmienených reflexov, rýchle vyčerpanie. Citlivo reaguje je ľahko zraniteľný, ľahko sa unaví totožný s melancholikom

Podľa povahy nervových procesov Pavlov rozlišuje ľudské typy:

A./ umelecký - prevaha prvej signálnej sústavy. Bezprostredné dojmy, bohatá predstavivosť, fantázia
B./ mysliteľský typ - prevaha druhej signálnej sústavy
C./ stredný typ - vyrovnanosť oboch sústav
(Schraggeová,2005,s.49)
5. Funkcionálne psychologické typológie - Jung

Predstavuje jeden z najtrvalejších prínosov psychológii. Na základe Jungovej typológie je možné triediť ľudí podľa postojových a funkčných typov. V postojových typoch sú dve možnosti: extroaverti - typický postoj sa vyznačuje koncentráciou záujmu na vonkajší objekt. Na úrovni pozorovateľného správania ide o ľudí zaoberajúcich sa vonkajším svetom vecí a ľudí.

Introverzia - koncentrácia na vnútorné psychické procesy. Zameraný na vnútorný svet. Rozdelenie na introverov a extrovertov videl Jung nielen na základe ľahko pozorovateľných rozdielov medzi ľuďmi ale v hlbších elementoch psychiky. Podľa Junga každý človek môže byť aj introvert aj extrovert aj keď sú to protikladné tendencie. Tento predpoklad je konzistentný s intrapsychickým modelom konfliktu - osobnosť sa skladá z vnútorne protikladných elementov. Ako osobnosť dospieva, jeden z postojov sa stane dominantným, tak že z vonkajšieho pohľadu je človek buď extrovert alebo introvert. Z tohoto predpokldu vyplýva, že jeden z postojov sa stane dominantným na základe určitých procesov učenia, však Jung nešpecifikuje čo to je.

A./ Typický extrovert : je družný, rád sa všetkého účastní, má veľa priateľov, stále potrebuje niekoho s kým by sa porozprával, neteší ho čítať alebo študovať osamote. Túži po vzrušení, koná bez dlhého rozmýšľania a v celku impulzívne. Je bezstarostný, ľahkomyselný, optimistický, veselý, svoje city vždy dobre nezvláda ale na hnev rýchlo zabúda. Je rád stále v činnosti, vyhľadáva zmenu. V rozhovore má vždy pohotovú odpoveď a nevyhýba sa drsným žartom. Prejavuje sklony ku agresii a nie je vždy celkom spoľahlivý.

B./ Typický introvert: je kľudný, zdržanlivý, prejavuje sklony k introspekcii. Cíti sa lepšie medzi knihami ako medzi ľuďmi, voči nim je rezervovaný a zachováva si od nich odstup s výnimkou najbližších priateľov. Všetko chápe vážne a preferuje usporiadaný spôsob života, prikladá značnú váhu etickým normám. Nemá rád vzrušenie, svoje konanie plánuje dopredu, dvakrát meria a nemá dôveru k okamžitým impulzom. Je skôr pesimistický, kontroluje svoje city, ale na hnev ľahko nezabúda. Je spoľahlivý, nie je agresívny a nemá záľubu v drsných žartoch. (Schraggeová,2005,s.50-59)

6. Vedeckokulturálne typológie – Spranger

psychológia Sprangera je chápajúca (Verstehende Psychologie) psychológia. To znamená psychológia chápajúca zmysel. V protiklade ku prírodovedecky experimentálnej psychológii zanevrela na vypracovávanie charakterizujúcich elementov duševného života, oveľa viac sa orientuje na zmyslový obsah v širokom význame duševného života.

A./ Teoretik - norma : „ zdôvodni svoje súdy, doveď ich do neprotirečivej myšlienkovej súvislosti, ktorá odpovedá skutočnej súvislosti“. Teoretický človek sa drží tejto normy, prevláda vôla ku vecnému poznaniu, najvyššia hodnota je pravda. Iné hodnotové zážitky sú v úzadí. Vášeň ku objektívnemu poznaniu, je zničený z nepoznania, raduje sa len z teoretických objavov aj keby ho poznanie malo zničiť. Duševný život je prvoradý. Žije v nadčasovom svete. Vzťah ku systematičnosti, aj praktické správanie podriaďuje poriadku a pravidelnosti, usporiadanosti. Má svoj protiklad, v skeptikovi. Skepticizmus je vedecky zdôvodnený.

B./ Ekonomický človek - hlavnou hodnotou je užitočnosť hmotných zdrojov a prírodných síl, primárne v službách biologického udržania života. Látky a sily sa získavajú a formujú prácou. Táto činnosť je ekonomická vtedy, ak strata síl je menšia ako zisk. Správanie určuje motív uspokojovania potrieb, hlavná prednosť je praktická múdrosť . Protiklad je márnotratník (=nehospodárny spotrebiteľ ) a lakomec (= nehospodárny šporovlivec a nadobúdateľ).

C./ Estetický človek - na vyjadrenie duševných kvalít používa vlastné dojmy. Všetky svoje dojmy a zážitky formuje tak, že z jeho života sa stáva umelecké dielo. Sú to ľudia vnútornej formy a duševnej krásy, ich vnútorný život je určovaný harmóniou a mierou. Motivačná štruktúra estetického človeka - sebarealizácia, sebazdokonalovanie, pôžitok je jeho cieľom. Jeho proťajšok bojuje proti estetizmu, pretože sám na sebe vyskúšal nedokonalosť estetických foriem zmýšľania.

D./Sociálny človek - človek lásky ku blížnemu. Jeho láska nie je eros, nie len súcit ale láska ku druhému ako možnému nositeľovi hodnôt a zástancovi hodnôt. Jeho proťajškom je nenávistná povaha, nenávisť zo sklamanej lásky.

E./ Politický človek - snaží sa o moc, chce sa presadiť a byť nadradený ostatným ľuďom. Protityp - odmietnutie moci po ťažkom sklamaní zo snahy získať moc.

F./ Religiózny človek - snaží sa o nekonečné naplnenie svojho bytia, je pre neho najvyššou hodnotou. Pokiaľ nenájde najvyššiu hodnotu pociťuje nepokoj v srdci. Keď ju nájde v sebe cíti sa zachránený, blažený v náboženskom zmysle slova. K ostatným oblastiam života sa stavia odmietavo, askéza ho dovedie k bohovi. Ak má kladný vzťah k iným impulzom života, vtedy zvažuje či motívy odpovedajú svetlej či tmavej časti duše. Proťajšok je ateista. (Schraggeová,2005,s.54)
7. Psychometrický prístup k temperamentu – Eysenck

Labilita - stabilita

teoretickým zdrojom označenia Labilný pól - neuroticizmus - Jungove poňatie zvláštnosti neurózy u ex. a int.
Stabilnému pólu - odpovedá pojem vôle ako vytrvalosť , odolnosť . Táto vlastnosť temperamentu je popísaná jednorozmerne, teda jedna krajnosť znamená prítomnosť veľa znakov neurotickej poruchy. Pól stabilita sa vyznačuje dobrou integráciou osobnosti, citovou stálosťou, pól lability zlou integrovanosťou, citovou nestálosťou, a celým množstvom neurotických príznakov, nekľudom, úzkosťou, precitlivelosťou, podráždenosťou, nedostatkom sebadôvery. Genotipicky základ miery emočnej lability hľadá Eysenck v stupni reaktibility vegetatívnej NS.

Emočná labilita znamená nadpriemerné odozvy tejto sústavy na rôzne aj veľmi rôznorodé podnety. To sťažuje zvládnuť náročné a niekedy i bežné situácie. Pravdepodobnosť vzniku neprimeraných telesných reakcií riadených vegetatívnym NS. Labilný človek sa ľahšie naľaká, sčervenie, rozplače sa. Autonómny NS labilného jedinca reaguje s prehnanou intenzitou a neúmerne dlho. Aké odchýľky sa prejavia u labilných jedincov nezávisí len na stupni lability, ale i na miere extraverzie - introverzie. (Schraggeová,2005,s.60)

Záver

Vzhľadom na veľký počet typológií K.Strunz si kladie otázku, či by sa nedalo v tejto oblasti dosiahnuť určité ujednotenie. V zásade vidí dve možnosti. Môžeme vybrať jednu z typológií ako najlepšiu a pokúsiť sa pretransformovať všetky ostatné do tejto typológie, alebo môžeme zastávať stanovisko, že z iných východiskových pohľadov ako je ten náš sa môžeme dopracovať len k úplne odlišným typologickým rozdeleniam. Ak porovnáme všetky typológie, bezpochybným sa ukazuje určitá konvergencia v názoroch a to hlavne preto, že vo všetkých sa nachádza aspoň parciálne protiklad cyklotýma a schizotýma. Cyklotýmny typ je úzko príbuzný typu premenlivých obsahov, tiež extrovertovi Junga, a I 3 typu Jeanscha.Obraz schizotymika, ak odhliadneme od patologických variantov, sa prekrýva s typom s pevnými obsahmi a aj s typom S Jeanscha. Aj introvertovaný typ sa mu podobá.

Nájdu sa aj podobnosti medzi atletickým - viskóznym typom a introvertom. Myšlienku podobnosti medzi typmi však netreba nadhodnocovať, pretože typológia zachytáva ľudskú podstatu vždy len jednostranne, zvlášť pomocou typologických pojmov, ktoré znamenajú zovšeobecnenia vlastností. Nebezpečenstvo typológií spočíva v schematizme, teda ak sa snažíma všetkých ľudí zaradiť k určitým typom. Prednosť typológií je vtom, že prekonáva nedostatok kvantifikačných metód, kde sa človek zaraďuje smerom ku priemerným hodnotám. Môžu objavovať nové vzťahy medzi prvkami, ktoré navzájom spolu súvisia.

	Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk

Typológia osobnosti