Katkini rodičia boli veľmi mladí, keď sa narodila. Prvé roky svojho detstva prežila v neveľkom meste. Obaja rodičia pracovali. Najmä pre mamu to bola nesmierna záťaž, keď sa musela starať o dieťa a zároveň zvládať aj prácu.
Na vlastného otca si Katka spomína len veľmi hmlisto, jedného dňa sa nevrátil domov. Mama jej povedala, že teraz už nebude s nimi bývať, no občas ju príde pozrieť. Ako náhradu zaňho dostala iného otca. Až v materskej škole sa dozvedela, že to nie je nič výnimočné. Aj iné deti rozprávali o nevlastných rodičoch či súrodencoch. S vlastným otcom však bolo všetko iné. Katka je inteligentné dievča. To si všimla aj mama, ktorá sa z jej dobrých výsledkom v škole zakaždým veľmi tešila. Lenže nový otec ju nikdy nepochválil. Bol presvedčený o tom, že len prísna výchova môže byť dostatočnou prípravou na život, a podľa toho sa správal.
Veľmi skoro si uvedomila, že problémy musí zvládať sama. Zdôverovala sa väčšinou len denníku. Nevedela pochopiť, prečo ju vlastný otec navštevuje čoraz zriedkavejšie a prečo s ním mohla tráviť víkend len raz za mesiac. Chvíle, ktoré s ním prežila, boli skutočne nádherné. Zakaždým bol k nej veľmi milý, prejavoval záujem o jej svet a mal pripravený dáky program. Raz, keď sa Katka po víkende strávenom so svojim otcom vrátila domov, všimla si, že jej mama a nevlastný otec zanietene diskutujú o niečom, čo sa jej netýka. Aj hneď stíchli. V poslednom čase sa to stávalo častejšie. Okrem toho sa diali aj iné rozhodujúce veci – všetko naznačovalo nejakú zmenu.
Čoskoro sa narodil Katkin nevlastný brat. Byt bol už neznesiteľne malý, a tak rodičia stále vážnejšie premýšľali o tom, že sa presťahujú. Potom rozhovory o novom byte na istý čas utíchli – mama čoraz častejšie rozprávala o úvere. Prvoradú pozornosť oboch rodičov si aj tak získal Katkin braček. Nevlastný otec bol zrazu ako vymenený. Oči mal len pre synčeka a Katkine úspechy v škole ho vôbec nezaujímali. Správal sa k nej sucho a vecne – nech si dievča zvyká, že život je ťažký. Čoraz viac cítila vnútornú prázdnotu, uzatvárala sa do vlastného sveta a so svojimi problémami sa zdôverovala len denníku. Zrazu začala byť situácia v ich malej rodine opäť veľmi nepokojná. Mama a otčim sa veľakrát rozprávali dlho do noci. Nehádali sa, ale cítila, že vo vzduchu visí niečo závažné. Raz začula, ako sa rozprávali o nejakom inom meste. Vraj je tam lepšie, ako u nich doma.
Až prišla správa, že sa sťahujú do podstatne väčšieho mesta, bolo síce pekné a akési fajnovejšie. Obchodov tu bolo omnoho viac, ale ľudia boli akísi iní. Katka si musela na nový spôsob života začať zvykať. Chýbala jej opora aj starí priatelia, aj v škole sa nejako inak učilo, a tak sa Katke prestalo dariť v škole, musela dokonca aj opakovať ročník. Jej nevlastného otca veľmi hnevalo, že Katka zjavne nechcela pochopiť, čo je to vážny život a ustavične jej dával za vzor brata, ktorý práve začal chodiť do školy, nosil domov samé jednotky a bol v očiach otca prinajmenšom dvojnásobne šikovný. V trinástich rokoch začala chodiť s prvým chlapcom, bol už takmer dospelý, fajčil cigarety a sem-tam si dal pivo. Správal sa ako „tvrdý chlap“ a bol na to patrične hrdý. Po prvej cigarete sa cítila veľmi zle, nevedela pochopiť, čo je na tom fajčení také úžasné. Doma sa cítila stále cudzejšie, rodičia sa starali len o brata. Postupne nadobúdala presvedčenie, že svojich problémov sa nezbaví, ale potom pochopila, že je to možné, pri priateľoch na ne dokázala zabudnúť. Často sa preto s nimi po škole tárala ulicami a stretala sa aj s inými skupinkami.
Raz sa ocitla na oslave v byte celkom neznámeho chlapca, jeden z prítomných jej vtedy ponúkol skrútenú cigaretu. Hoci si ešte veľmi dobre pamätala nepríjemný pocit zo svojej prvej cigarety, predsa len po nej siahla, však ostatní fajčili tiež. Pocit po tejto cigarete bol však úžasný, starosti sa vytratili, nič ju už netrápilo. Vtedy Katka po prvýkrát zažila zvláštny, ale veľmi príjemný pocit, akoby sa vznášala, a navyše, prežívala pocit človeka prijatého určitou skupinou.
Pochopila, že existuje spôsob, ako sa zbaviť problémov, už ju viac netrápilo, že keď prišla domov neskoro, že dostala bitku. Čoraz častejšie vyhľadávala túto spoločnosť, kde sa dokázala nádherne odreagovať. S fajčením a pilulkami bol život vlastne celkom znesiteľný. Dokonca jej prestal chýbať otec. O školu už stratila záujem úplne, chodievala do nej len kedy-tedy a občas prenocovala u spolužiačok, čím ešte viac zlostila otčima. Mama bola najskôr zúfalá, čoskoro sa však vzdala a akoby sa utvrdila v tom, že má zmysel investovať city a záujem len do syna, ktorý bol na rozdiel od Katky dobrý žiak, poslušný chlapec plný záujmov. Aj napriek všetkému sa Katke zdalo, že svet je v poriadku. Občas – keď práve nič neužila – pociťovala isté pochybnosti, či to tak môže ísť ďalej, vtedy si uvedomila, že jej vôbec nie je dobre, že nevyzerá dobre, že je odstrčená. Keď sa minulý týždeň pozrela do zrkadla, uvedomila si to naplno, potom našla spôsob, ako sa tohto pocitu zbaviť navždy. Injekcia ju síce trochu bolela, ale to, čo prišlo potom bolo neopísateľné...
Zaujímavosti o referátoch
Ďaľšie referáty z kategórie