Halucinogény

LSD

Účinok kyseliny lysergovej je známy už niekoľko storočí, v prirodzenej forme sa nachádza v kyjaničke purpurovej, hube parazitujúcej na obilí. Roku 1943 Albert Hofmann z firmy Sandoz vo Švajčiarsku synteticky vyrobil dietylamid kyseliny lysergovej, skrátene LSD. Na trh ho uviedli pod názvom Delysid, očakávali rovnaké úspechy ako s predajom barbiturátov. V šesťdesiatych rokoch sa LSD používalo v značnej miere na experimentálne účely s tvorivosťou a rozšírením vedomia. Roku 1967 bola táto droga zakázaná, až v deväťdesiatych rokoch sa znovu rozšírila v súvislosti so štýlom techno.

Už desaťtisícina gramu stačí na to, aby sa vyvolalo niekoľko hodinové omámenie. Na tieto nepatrné množstvá sú potrebné osobitné nosné materiály, ako napríklad malé pijavé papieriky („známky“, „nálepky“) alebo kúsky vaty, prípadne kúsky cukru, na ktoré sa LSD nakvapká.

Účinok: LSD sa v tele ukladá nerovnomerne, najväčšie koncentrácie sa nachádzajú v pečeni a obličkách. Do mozgu sa dostáva len relatívne malé množstvo. Účinkuje asi šesť až dvanásť hodín. Táto droga zasahuje funkciu veľkého mozgu a medzimozgu, najmä v limbickom a retikulárnom systéme. Pozornosť môže vzbudzovať aj silná a náhla psychická zmena po užití. K tomu pristupujú aj optické halucinácie, miestna a časová dezorientácia a zmeny fyzického cítenia. Pojem o čase sa skresľuje, zdá sa, že čas plynie nekonečne pomaly, minúty sú interpretované ako hodiny. Vyskytuje sa tu stav známy len zo schizofrénnej psychózy.

Riziká: Pod vplyvom LSD dochádza k zmenám modalít vnímania, čiže postihnutý môže počuť farby alebo vidieť hudbu. Sebavedomie sa mení, zvyčajne sa zvyšuje, to vedie k preceňovaniu, napríklad k presvedčeniu, o schopnosti lietať. Ilúzie vznášania boli už neraz príčinou, že postihnutý vyskočil z okna. Somatickými príznakmi užívania halucinogénov sú poruchy rovnováhy a chôdze, zvracanie, závraty, pocit horúčavy a chladu. Teplota tela stúpa, srdce bije rýchlejšie a krvný tlak sa zvyšuje. Mimoriadne nebezpečenstvo práve pri halucinogénoch predstavuje fenomén znovu vzplanutia zážitkov z intoxikácie, tzv. „flash-back“, ktorý sa môže objaviť niekoľko dní až týždňov použití drogy.

Pri otrave sú nápadné extrémne rozšírené zrenice a markantný tlkot srdca so zvýšenou teplotou tela a zvýšením krvného tlaku, môže dôjsť ku kŕčovitým záchvatom, nadmernému zvýšeniu hladiny cukru v krvi a napokon k poklesu tlaku krvi až k zastaveniu srdca. Psychickými príznakmi otravy sú strach a panika, rozrušenie a popletenosť, ako aj bludné predstavy a halucinácie.
Abstinenčný syndróm: Afektívna a emocionálna nestabilnosť, vegetatívna labilnosť, nespavosť, craving.

Fencyklidín

Ďalšia halucinogénna droga, ktorá je čoraz väčšmi rozšírená, je fencyklidín skrátene PCP. Na drogovej scéne je známa pod názvom „Angel´s Dust“ – anjelský prášok. Vedie k omamným stavom s pocitom všemohúcnosti, halucináciám a strate zmyslu pre realitu. Pri vyšších dávkach dochádza k závažnej zmätenosti a rozrušeniu s agresívnym, nevypočítateľným, často veľmi divným správaním. Omámenie z PCP trvá 45 minút až dve hodiny. Po chronickej spotrebe PCP však často prejde aj celý rok od vysadenia látky, kým sa stratia posledné účinky. V tukom tkanive sa totiž ukladajú zásoby, ktoré sa môžu za istých okolností reaktivovať. Po jednom jointe a troche fyzického pohybu nastáva uvoľnenie týchto zásob, a tým aj posilnenie účinku látky.

Kokaín

Kokaín sa získava z listov koky. Kokaín po prvý krát vyrobili roku 1855, vzápätí sa stal lokálnym anestetikom, ktoré sa v lekárstve používalo na narkózu pri menších chirurgických zákrokoch. Na začiatku 20. storočia sa Sigmund Freud pokúšal kokaínom liečiť ľudí závislých od morfínu. Za prvej svetovej vojny kokaín šnupali letci – vtedy sa látka osvedčila ako prostriedok potláčania strachu. V dvadsiatych rokoch sa rozšíril medzi umelcami a intelektuálmi, v osemdesiatych rokoch sa rozšíril ako „manažérska droga“. Kokaín je čoraz lacnejší a viac-menej dostupný takmer každému. Najnovším heslom na drogovej scéne je: „Čo extáza sľubuje, to kokaín splní.“

Čistý kokaín tvoria bezfarebné kryštáliky trpko horkej chuti. Väčšinou sa šnupe, ale je možné ho vtierať do ďasien. Pridaním alkalickej látky, ako napríklad prášku do pečiva, a spracovaním s alkoholom, vzniká z kokaínu tzv. crack. Crack sa fajčí a účinok je okamžitý. Cez pľúca sa dostáva do mozgu v priebehu niekoľkých sekúnd, teda ešte rýchlejšie ako pri šnupaní.

Účinok: Kokaín účinkuje 10 minút až hodinu. V mozgu blokuje opakovaný príjem dopamínu do nervových buniek, tým sa zvyšuje množstvo tejto vodivej látky v nervových synapsiách. Pravdepodobne aj blokuje uloženie noradrenalínu a nervových zakončeniach. Kokaín stupňuje motoriku, uvoľňuje strach a zlepšuje schopnosť nadväzovať kontakty. Celé myslenie prebieha rýchlejšie, typické je zvýšenie pocitu sebavedomia, zvýšené libido a povznesená nálada. Môžu sa vyskytnúť halucinácie, väčšinou sluchové, zriedkavejšie zrakové. Tlmí pocit hladu.