Riziká: Môže dochádzať k zreteľnej úzkosti až chorobnému stihomamu. Po doznení účinku nastupuje skľúčenosť s výrazným depresívnym rozladením. Výrazne sa zvýši pulz a stúpne krvný tlak, frekvencia dychu sa zvyšuje, nepozorovane dochádza k zvýšeniu teploty tela a pravdepodobne aj k prehriatiu. V prípade predávkovania môžu dodatočne nastať kŕčovité záchvaty, poruchy koordinácie a zlyhanie srdca následkom prehriatia. Veľmi závažné sú mozgové porážky s ochrnutím, smrteľne sa môže skončiť zvýšenie tlaku v mozgu. Pri vdychovaní do nosových dierok sú možné zmeny nosovej sliznice, môže dôjsť až k prederaveniu nosovej priehradky. Na psychickej úrovni sú pozorovateľné schizofrenické stavy so strachom a bludnými predstavami. Objavujú sa halucinácie v podobe rozkazujúcich hlasov, čo môže viesť k smrteľným nehodám. Nálada je extrémne kolísavá, postihnutý nápadne mení priateľstvá.

Pri dlhšom užívaní dochádza k nadmernému chudnutiu a zhoršeniu celkového zdravotného stavu, zásoby v tele sa spotrebúvajú. U dievčat a žien sa skráti menštruácia alebo sa vôbec nedostaví, celá hormonálna rovnováha sa naruší. Postihnutý čoraz viac stráca schopnosť realisticky hodnotiť seba samého, stáva sa egoistickým a bezohľadným.

Abstinenčné príznaky: Únava, vyčerpanie, zmenšená pohyblivosť, ľahostajnosť meniaca sa rýchlo na podráždenie a nepokoj, depresívne rozladenie.


Sedatíva

Heroín a iné opiáty

Heroín je polosyntetický opiát, ktorý sa vyrába z morfínu. Morfín je účinná látka ópia, ópium sa získava zo šťavy maku siateho.
Opiáty ako liečebný prostriedok a návykové látky majú dlhú tradíciu, používali sa už pred 4000 rokmi, Hippokrates odporúčal ich použitie proti nespavosti, horúčke žalúdočným a tráviacim ťažkostiam a rôznym bolestiam. Ale aj ako droga bolo ópium známe už dávno. Ako prvý naň upozornil Ibn Sina, arabský lekár okolo roku 1000 n.l.: „Otupuje intelekt, oslabuje trávenie a spôsobuje smrť.“

Roku 1900 bolo ópium dostupné vo všetkých lekárňach, bolo lacnejšie ako alkohol, tak sa v rozkvitajúcich priemyselných oblastiach Anglicka stalo masovou drogou a robotníci ho konzumovali vo veľkých množstvách. Roku 1804 sa lekárnikovi Friedrichovi Wilhelmovi Sertunerovi v Hamelne podarilo izolovať z ópia horký kryštalický prášok, ktorý vlastne predstavoval účinnú látku – morfín. Tento objav znamenal začiatok modernej anestézie. Roku 1898 sa spojením morfia s kyselinou octovou vyrobil ešte účinnejší heroín.

Podávanie: Heroín sa buď šnupe, fajčí, inhaluje cez alobal, alebo vstrekuje injekčnou striekačkou do žily. Po injekcii nastupuje účinok po niekoľkých sekundách a pretrváva tri až päť hodín.

Účinok: Pri nízkych dávkach pozdvihuje pocity nevôle, hlad a únavu, rozrušenie a strach sa znižujú, pri vyšších dávkach dochádza k ospanlivosti. Najdôležitejší pri heroíne je však orgastický pocit záplavy tepla po celom tele, sprevádzaný eufóriou, ani najlepší prirodzený orgazmus sa s ním vraj nedá porovnať. Podľa výpovedí všetkých závislých je omámenie heroínom to najkrajšie, čo si človek dokáže predstaviť, z tohto dôvodu musíme zarátať medzi závislých už aj ľudí, ktorí túto substanciu užili len raz, pretože po prvom či druhom vyskúšaní už v tom plávajú. Je to droga s rýchlym smrtiacim účinkom, keďže pocit omámenia nie je ovládateľný. Neraz hneď po prvom fajčení heroínu dochádza k neprekonateľnej snahe vyskúšať všetky ostatné formy a aplikácie substancie. Psychická závislosť od opiátov vzniká náhle, zasahuje a zdoláva všetko. Charakteristickým znakom po podaní ópia sú silno zúžené zrenice – až na priemer špendlíkovej hlavičky, preto označenie špendlíkové zrenice. Okrem toho je nepríjemná aj častá nevoľnosť, zápcha, u žien vynechávanie menštruácie.

Nebezpečenstvá: Neželaným účinkom všetkých opiátov je útlm dýchacieho systému, môže to viesť až k zastaveniu dýchania. Znižuje sa frekvencia srdca a dochádza až k jeho zástave. Nadmerná dávka je v každom prípade smrteľná, existuje však prostriedok s antidotickým účinkom, ktorý keď sa vstrekne do žily, môže eliminovať účinok heroínu. Heroín spôsobuje psychickú aj fyzickú závislosť, pri nedostatku látky sa objavuje abstinenčný syndróm, ktorý je pre postihnutého veľmi nebezpečný.