Klasifikácia drog

Katkini rodičia boli veľmi mladí, keď sa narodila. Prvé roky svojho detstva prežila v neveľkom meste. Obaja rodičia pracovali. Najmä pre mamu to bola nesmierna záťaž, keď sa musela starať o dieťa a zároveň zvládať aj prácu.

Na vlastného otca si Katka spomína len veľmi hmlisto, jedného dňa sa nevrátil domov. Mama jej povedala, že teraz už nebude s nimi bývať, no občas ju príde pozrieť. Ako náhradu zaňho dostala iného otca. Až v materskej škole sa dozvedela, že to nie je nič výnimočné. Aj iné deti rozprávali o nevlastných rodičoch či súrodencoch. S vlastným otcom však bolo všetko iné. Katka je inteligentné dievča. To si všimla aj mama, ktorá sa z jej dobrých výsledkom v škole zakaždým veľmi tešila. Lenže nový otec ju nikdy nepochválil. Bol presvedčený o tom, že len prísna výchova môže byť dostatočnou prípravou na život, a podľa toho sa správal.

Veľmi skoro si uvedomila, že problémy musí zvládať sama. Zdôverovala sa väčšinou len denníku. Nevedela pochopiť, prečo ju vlastný otec navštevuje čoraz zriedkavejšie a prečo s ním mohla tráviť víkend len raz za mesiac. Chvíle, ktoré s ním prežila, boli skutočne nádherné. Zakaždým bol k nej veľmi milý, prejavoval záujem o jej svet a mal pripravený dáky program. Raz, keď sa Katka po víkende strávenom so svojim otcom vrátila domov, všimla si, že jej mama a nevlastný otec zanietene diskutujú o niečom, čo sa jej netýka. Aj hneď stíchli. V poslednom čase sa to stávalo častejšie. Okrem toho sa diali aj iné rozhodujúce veci – všetko naznačovalo nejakú zmenu.

Čoskoro sa narodil Katkin nevlastný brat. Byt bol už neznesiteľne malý, a tak rodičia stále vážnejšie premýšľali o tom, že sa presťahujú. Potom rozhovory o novom byte na istý čas utíchli – mama čoraz častejšie rozprávala o úvere. Prvoradú pozornosť oboch rodičov si aj tak získal Katkin braček. Nevlastný otec bol zrazu ako vymenený. Oči mal len pre synčeka a Katkine úspechy v škole ho vôbec nezaujímali. Správal sa k nej sucho a vecne – nech si dievča zvyká, že život je ťažký. Čoraz viac cítila vnútornú prázdnotu, uzatvárala sa do vlastného sveta a so svojimi problémami sa zdôverovala len denníku. Zrazu začala byť situácia v ich malej rodine opäť veľmi nepokojná. Mama a otčim sa veľakrát rozprávali dlho do noci. Nehádali sa, ale cítila, že vo vzduchu visí niečo závažné. Raz začula, ako sa rozprávali o nejakom inom meste. Vraj je tam lepšie, ako u nich doma.

Až prišla správa, že sa sťahujú do podstatne väčšieho mesta, bolo síce pekné a akési fajnovejšie. Obchodov tu bolo omnoho viac, ale ľudia boli akísi iní. Katka si musela na nový spôsob života začať zvykať. Chýbala jej opora aj starí priatelia, aj v škole sa nejako inak učilo, a tak sa Katke prestalo dariť v škole, musela dokonca aj opakovať ročník. Jej nevlastného otca veľmi hnevalo, že Katka zjavne nechcela pochopiť, čo je to vážny život a ustavične jej dával za vzor brata, ktorý práve začal chodiť do školy, nosil domov samé jednotky a bol v očiach otca prinajmenšom dvojnásobne šikovný. V trinástich rokoch začala chodiť s prvým chlapcom, bol už takmer dospelý, fajčil cigarety a sem-tam si dal pivo. Správal sa ako „tvrdý chlap“ a bol na to patrične hrdý. Po prvej cigarete sa cítila veľmi zle, nevedela pochopiť, čo je na tom fajčení také úžasné. Doma sa cítila stále cudzejšie, rodičia sa starali len o brata. Postupne nadobúdala presvedčenie, že svojich problémov sa nezbaví, ale potom pochopila, že je to možné, pri priateľoch na ne dokázala zabudnúť. Často sa preto s nimi po škole tárala ulicami a stretala sa aj s inými skupinkami.

Raz sa ocitla na oslave v byte celkom neznámeho chlapca, jeden z prítomných jej vtedy ponúkol skrútenú cigaretu. Hoci si ešte veľmi dobre pamätala nepríjemný pocit zo svojej prvej cigarety, predsa len po nej siahla, však ostatní fajčili tiež. Pocit po tejto cigarete bol však úžasný, starosti sa vytratili, nič ju už netrápilo. Vtedy Katka po prvýkrát zažila zvláštny, ale veľmi príjemný pocit, akoby sa vznášala, a navyše, prežívala pocit človeka prijatého určitou skupinou.

Pochopila, že existuje spôsob, ako sa zbaviť problémov, už ju viac netrápilo, že keď prišla domov neskoro, že dostala bitku. Čoraz častejšie vyhľadávala túto spoločnosť, kde sa dokázala nádherne odreagovať. S fajčením a pilulkami bol život vlastne celkom znesiteľný. Dokonca jej prestal chýbať otec. O školu už stratila záujem úplne, chodievala do nej len kedy-tedy a občas prenocovala u spolužiačok, čím ešte viac zlostila otčima. Mama bola najskôr zúfalá, čoskoro sa však vzdala a akoby sa utvrdila v tom, že má zmysel investovať city a záujem len do syna, ktorý bol na rozdiel od Katky dobrý žiak, poslušný chlapec plný záujmov. Aj napriek všetkému sa Katke zdalo, že svet je v poriadku. Občas – keď práve nič neužila – pociťovala isté pochybnosti, či to tak môže ísť ďalej, vtedy si uvedomila, že jej vôbec nie je dobre, že nevyzerá dobre, že je odstrčená. Keď sa minulý týždeň pozrela do zrkadla, uvedomila si to naplno, potom našla spôsob, ako sa tohto pocitu zbaviť navždy. Injekcia ju síce trochu bolela, ale to, čo prišlo potom bolo neopísateľné...
Určite ste sa už aj sami presvedčili, že dnes sa k drogám možno dostať celkom ľahko takmer všade. Rôzne druhy ponúkajú už nielen na vykričaných miestach, v určitých miestach alebo na diskotékach. Extáza, hašiš a ďalšie si našli cestičky už aj na školské dvory. Výsledky anonymného prieskumu, ktorý sa uskutočnil v Nemecku na vzorke 3000 žiakov hovoria, že vyše polovica starších žiakov mala už pred šiestimi rokmi skúsenosti s ilegálnymi drogami. Každý tretí žiak sa už sám zaradil medzi pravidelných konzumentov. Prieskum ďalej ukázal, že celá tretina opýtaných, aj tých najmenších, už mala skúsenosti s užívaním drog. Mnohí žiaci s nimi experimentujú už vo veku 12 až 14 rokov.


Klasifikácia drog

Existujú dva druhy drog a to uppers („pozdvihovače“) a downers („ubíjače“).

Spoločným znakom všetkých uppers, čiže stimulancií je to, že na rozdiel od downers pôsobia na užívateľa skôr povzbudzujúco ako upokojujúco, tak napríklad, amfetamíny zvyšujú schopnosť výkonu a sebavedomia, alebo hašiš intenzívne pôsobí na momentálny citový stav.

Medzi uppers patria:
-kanabisový typ
-amfetamínový typ
-halucinogénny typ
-kokaínový typ

Downers, čiže sedatívne drogy, majú tendenciu pôsobiť na užívateľa upokojujúcim účinkom, zaraďujú sa tu rozličné látky, ako napríklad heroín, spôsobujúci aj okamžitú závislosť, alebo „ľudová“ droga alkohol, vedúca k závislosti pomalým účinkom.

Medzi downers patria:
-opiátový typ
-benzodiazepínový typ
-barbiturátovo – alkoholový typ
-nikotínový typ


Stimuláciá

Kanabinoidy

U nás je z kanabinoidov najviac rozšírený hašiš. Väčšinou sú to hnedé, živicové platničky alebo kocky zabalené v igelitovej fólii alebo staniole. Marihuana má vzhľad pomletých častí rastlín a vonia korenisto. Hašiš sa získava zo živice konopy siatej v čase kvitnutia. Marihuana sa pripravuje z vysušených častí tejto rastliny, väčšinou z rozdrobených lístkov, stoniek a kvetov a svojim vzhľadom sa podobá na seno alebo na čaj. V hašiši je koncentrácia účinnej látky THC – tetrahydrokanabinolu – asi päťnásobne vyššia a v hašišovom oleji približne dvojnásobne vyššia ako v marihuane.

Spôsob užívania: Hašiš sa obvykle fajčí ako cigareta v skrútených hrubých cigarách – jointov. V minulosti boli veľmi obľúbené aj vrstvy koláča alebo keksov z kanabisu a inhalovanie z osobitných bublajúcich vodných fajok.

Účinok: Táto droga sa aj v súčasnej dobe na drogovej scéne konzumuje častejšie ako extáza. Pri fajčení nastáva účinok už po niekoľkých minútach. Účinnosť pretrváva približne dve až tri hodiny. THC je prakticky nerozpustný vo vode, ale dobre rozpustný v tuku. Preto sa rýchlo ukladá v tukovom tkanive, a tak sa výskyt tejto látky po dlhšie trvajúcej konzumácii dá dokázať v moči ešte aj 90 dní po poslednom požití. Kanabis povzbudzuje chuť do jedla a spravidla zosilňuje prevládajúci citový stav. Pri začatí fajčenia je obvykle charakteristická povznesená, veselá nálada s nemotivovanými záchvatmi smiechu.

Riziká: Najdôležitejšou komplikáciou je výskyt psychických porúch, možný pri sporadickej, ale omnoho viac pri chronickej spotrebe, myslenie tu stráca kontinuitu, znížená schopnosť pozorovania, poruchy vnímania, môžu sa vyvinúť pseudohalucinácie až pravé halucinácie. Pri intoxikácii kanabisom dochádza k panickým alebo úzkostným stavom so zmätenosťou a paranojou a tzv. desivým zážitkom – horrortrips, a to najmä pri vysokých dávkach alebo v neznámom prostredí. Ďalším príznakom intoxikácie sú silné bolesti hlavy, nevoľnosť až zvracanie, búšenie srdca, neprirodzené pohyby, epileptické záchvaty a celkové chátranie. Kanabis sa medzi mladými ľuďmi sa ešte stále považuje za neškodnú drogu. To spočíva najmä v tom, že následky konzumácie kanabisu sa doposiaľ dostatočne nepreskúmali. Isté však je, že spôsobuje závislosť a pri trvalej konzumácii vedie k rozvinutiu komplexu závažných zdravotných porúch. Takmer všetci huliči trpia chronickou bronchitídou a nebezpečenstvo rakoviny sa u nich v porovnaní s bežnými fajčiarmi nikotínu zvyšuje päť- až desaťnásobne. Je to zrejme dôsledok vysokého obsahu dechtu v tejto droge.
Pravdepodobne najhorším účinkom kanabisu je trvalé oslabenie imunitného systému a pomalé zlyhávanie veľkého mozgu. To má za následok, že užívatelia kanabisu môžu kedykoľvek začať mentálne upadať. Mladí huliči sa vyznačujú tým, že ráno nevstávajú z postele a nemajú motiváciu konať. Pôvodná výkonnosť zaniká. Kritická slabosť narastá, nápadná je podstatná zmena osobnosti. Sebapozorovanie má za následok zanedbanie ostatných väzieb.

Abstinenčné príznaky: Afektívna nestálosť, nespavosť, podráždenosť vegetatívneho nervstva.


Amfetamíny a ich deriváty

Roku 1914 patentovala firma Merck látku MDMA, t.j. metylendioxymetamfetamín ( ide o extázu extáza) ako liek na potláčanie chuti do jedla. Pre svoje „zvláštne vedľajšie účinky“ sa však táto látka nikdy nepoužívala. Touto látkou sa však pokúšali liečiť poruchy krvného obehu, obezitu, neurózy, parkinsonizmus, dokonca aj závislosť od drog a alkoholizmus. V armáde sa počas druhej svetovej vojny používala kvôli jej aktivujúcim účinkom aj na potláčanie bolesti a hladu. Amfetamíny sú v ponuke ako bielo žltý prášok alebo ako tablety, môžu sa vdychovať nosom alebo prehĺtať. Priemerný účinok amfetamínu je osem až dvanásť hodín, v tele sa koncentruje v tukovom tkanive. Extáza účinkuje tri až päť hodín.

Extáza

Extáza je nižšia forma amfetamínov, zatiaľ čo amfetamíny v užšom zmysle spôsobujú uvoľnenie vodivých látok imanentných mozgu – adrenalínu, noradrenalínu a v nepodstatnej miere aj dopamínu, extáza v podstate uvoľňuje tkanivový hormón sérotoním a menej dôležitý dopamín. Vo všeobecnosti amfetamíny aktivujú telo, zvyšuje sa psychomotorika, zlepšuje sa sebahodnotenie, narastá pocit zvýšenej fyzickej aj psychickej energie a zrýchľuje sa myslenie. Potláča sa pocit hladu a zvyšuje sa aktivita kardiovaskulárneho systému. Zrenice sú často maximálne rozšírené. Narúšajú sa mnohé výstražné systémy tela, najnebezpečnejší následok tejto drogovej závislosti je zvýšenie teploty a dehydratácie tela.

Speed

Na potlačenie spánku a kvôli pretancovaniu celej noci sa konzumuje droga známa pod názvom speed. Speed zvyšuje pocit vlastnej hodnoty, podporuje táravú výrečnosť a spontánnosť. Zvyšuje ochotu znášať riziko a zmenšuje kritickú súdnosť. Pri vyšších dávkach sa môžu vyskytnúť pseudohalucinácie až halucinácie. Halucinogénny účinok sa prejavuje zmeneným vnímaním okolia, hranice medzi jednotlivcom a okolím sa stierajú, dochádza k pocitom splynutia s inými osobami.

Riziká: K príznakom intoxikácie týmto druhom látok patrí zrýchlený pulz, zvýšená teplota, tras končatín, zvracanie, možné epileptické záchvaty, silné bolesti hlavy a bezvedomie. Strata vedomia môže signalizovať nečakané krvácanie do mozgu. Ak je v hre speed alebo extáza, je potrebné zakaždým privolať lekársku pomoc.

Aj tu treba upozorniť na psychotické poruchy vnímania, vyskytujú sa desivé zážitky spojené so zmätenosťou, panickým strachom a bludnými predstavami. Môžu sa objaviť nekontrolovateľné pocity strachu a poruchy myslenia, ktoré sa vzhľadom na halucinácie a bludy neodlišujú od pravej schizofrénie, a preto sa musia liečiť klinicky. Zmyslové dojmy sa skresľujú, správanie je poznačené strachom. Hranice medzi fyzickým vnímaním a vnímaním okolia sa rozplývajú, dochádza k poruchám vlastného ega. To môže viesť k tomu, že užívateľ si myslí, že jeho myšlienky sa dajú čítať a že ho usmerňuje neznáma sila. Súčasne sa zvyšuje nebezpečenstvo samovraždy z pocitu beznádeje a duševnej prázdnoty.

Po rokoch konzumácie sa môže objaviť tzv. amotivačný syndróm, chorobný stav, ktorý sa vyznačuje nedostatkom pohnútok na konanie a citovou povrchnosťou spojenou so stratou záujmov a výraznými poruchami koncentrácie a pozornosti. Americké štúdie uvádzajú aj redukciu mozgovej hmoty po dlhodobom užívaní. Okrem toho boli popísané poruchy krvotvorby. Extáza zmenšuje prah pre vznik kŕčov, čím môže zapríčiniť silné kŕčovité záchvaty. Trvalé zvyšovanie krvného tlaku sa spája s nebezpečenstvom krvácania do mozgu a mozgovej porážky.

Abstinenčné príznaky: Ľahostajnosť, znížená pohyblivosť, zúženie záujmov, depresívna nálada so samovražednými sklonmi, dlhé fázy spánku, psychický craving.
Halucinogény

LSD

Účinok kyseliny lysergovej je známy už niekoľko storočí, v prirodzenej forme sa nachádza v kyjaničke purpurovej, hube parazitujúcej na obilí. Roku 1943 Albert Hofmann z firmy Sandoz vo Švajčiarsku synteticky vyrobil dietylamid kyseliny lysergovej, skrátene LSD. Na trh ho uviedli pod názvom Delysid, očakávali rovnaké úspechy ako s predajom barbiturátov. V šesťdesiatych rokoch sa LSD používalo v značnej miere na experimentálne účely s tvorivosťou a rozšírením vedomia. Roku 1967 bola táto droga zakázaná, až v deväťdesiatych rokoch sa znovu rozšírila v súvislosti so štýlom techno.

Už desaťtisícina gramu stačí na to, aby sa vyvolalo niekoľko hodinové omámenie. Na tieto nepatrné množstvá sú potrebné osobitné nosné materiály, ako napríklad malé pijavé papieriky („známky“, „nálepky“) alebo kúsky vaty, prípadne kúsky cukru, na ktoré sa LSD nakvapká.

Účinok: LSD sa v tele ukladá nerovnomerne, najväčšie koncentrácie sa nachádzajú v pečeni a obličkách. Do mozgu sa dostáva len relatívne malé množstvo. Účinkuje asi šesť až dvanásť hodín. Táto droga zasahuje funkciu veľkého mozgu a medzimozgu, najmä v limbickom a retikulárnom systéme. Pozornosť môže vzbudzovať aj silná a náhla psychická zmena po užití. K tomu pristupujú aj optické halucinácie, miestna a časová dezorientácia a zmeny fyzického cítenia. Pojem o čase sa skresľuje, zdá sa, že čas plynie nekonečne pomaly, minúty sú interpretované ako hodiny. Vyskytuje sa tu stav známy len zo schizofrénnej psychózy.

Riziká: Pod vplyvom LSD dochádza k zmenám modalít vnímania, čiže postihnutý môže počuť farby alebo vidieť hudbu. Sebavedomie sa mení, zvyčajne sa zvyšuje, to vedie k preceňovaniu, napríklad k presvedčeniu, o schopnosti lietať. Ilúzie vznášania boli už neraz príčinou, že postihnutý vyskočil z okna. Somatickými príznakmi užívania halucinogénov sú poruchy rovnováhy a chôdze, zvracanie, závraty, pocit horúčavy a chladu. Teplota tela stúpa, srdce bije rýchlejšie a krvný tlak sa zvyšuje. Mimoriadne nebezpečenstvo práve pri halucinogénoch predstavuje fenomén znovu vzplanutia zážitkov z intoxikácie, tzv. „flash-back“, ktorý sa môže objaviť niekoľko dní až týždňov použití drogy.

Pri otrave sú nápadné extrémne rozšírené zrenice a markantný tlkot srdca so zvýšenou teplotou tela a zvýšením krvného tlaku, môže dôjsť ku kŕčovitým záchvatom, nadmernému zvýšeniu hladiny cukru v krvi a napokon k poklesu tlaku krvi až k zastaveniu srdca. Psychickými príznakmi otravy sú strach a panika, rozrušenie a popletenosť, ako aj bludné predstavy a halucinácie.
Abstinenčný syndróm: Afektívna a emocionálna nestabilnosť, vegetatívna labilnosť, nespavosť, craving.

Fencyklidín

Ďalšia halucinogénna droga, ktorá je čoraz väčšmi rozšírená, je fencyklidín skrátene PCP. Na drogovej scéne je známa pod názvom „Angel´s Dust“ – anjelský prášok. Vedie k omamným stavom s pocitom všemohúcnosti, halucináciám a strate zmyslu pre realitu. Pri vyšších dávkach dochádza k závažnej zmätenosti a rozrušeniu s agresívnym, nevypočítateľným, často veľmi divným správaním. Omámenie z PCP trvá 45 minút až dve hodiny. Po chronickej spotrebe PCP však často prejde aj celý rok od vysadenia látky, kým sa stratia posledné účinky. V tukom tkanive sa totiž ukladajú zásoby, ktoré sa môžu za istých okolností reaktivovať. Po jednom jointe a troche fyzického pohybu nastáva uvoľnenie týchto zásob, a tým aj posilnenie účinku látky.

Kokaín

Kokaín sa získava z listov koky. Kokaín po prvý krát vyrobili roku 1855, vzápätí sa stal lokálnym anestetikom, ktoré sa v lekárstve používalo na narkózu pri menších chirurgických zákrokoch. Na začiatku 20. storočia sa Sigmund Freud pokúšal kokaínom liečiť ľudí závislých od morfínu. Za prvej svetovej vojny kokaín šnupali letci – vtedy sa látka osvedčila ako prostriedok potláčania strachu. V dvadsiatych rokoch sa rozšíril medzi umelcami a intelektuálmi, v osemdesiatych rokoch sa rozšíril ako „manažérska droga“. Kokaín je čoraz lacnejší a viac-menej dostupný takmer každému. Najnovším heslom na drogovej scéne je: „Čo extáza sľubuje, to kokaín splní.“

Čistý kokaín tvoria bezfarebné kryštáliky trpko horkej chuti. Väčšinou sa šnupe, ale je možné ho vtierať do ďasien. Pridaním alkalickej látky, ako napríklad prášku do pečiva, a spracovaním s alkoholom, vzniká z kokaínu tzv. crack. Crack sa fajčí a účinok je okamžitý. Cez pľúca sa dostáva do mozgu v priebehu niekoľkých sekúnd, teda ešte rýchlejšie ako pri šnupaní.

Účinok: Kokaín účinkuje 10 minút až hodinu. V mozgu blokuje opakovaný príjem dopamínu do nervových buniek, tým sa zvyšuje množstvo tejto vodivej látky v nervových synapsiách. Pravdepodobne aj blokuje uloženie noradrenalínu a nervových zakončeniach. Kokaín stupňuje motoriku, uvoľňuje strach a zlepšuje schopnosť nadväzovať kontakty. Celé myslenie prebieha rýchlejšie, typické je zvýšenie pocitu sebavedomia, zvýšené libido a povznesená nálada. Môžu sa vyskytnúť halucinácie, väčšinou sluchové, zriedkavejšie zrakové. Tlmí pocit hladu.
Riziká: Môže dochádzať k zreteľnej úzkosti až chorobnému stihomamu. Po doznení účinku nastupuje skľúčenosť s výrazným depresívnym rozladením. Výrazne sa zvýši pulz a stúpne krvný tlak, frekvencia dychu sa zvyšuje, nepozorovane dochádza k zvýšeniu teploty tela a pravdepodobne aj k prehriatiu. V prípade predávkovania môžu dodatočne nastať kŕčovité záchvaty, poruchy koordinácie a zlyhanie srdca následkom prehriatia. Veľmi závažné sú mozgové porážky s ochrnutím, smrteľne sa môže skončiť zvýšenie tlaku v mozgu. Pri vdychovaní do nosových dierok sú možné zmeny nosovej sliznice, môže dôjsť až k prederaveniu nosovej priehradky. Na psychickej úrovni sú pozorovateľné schizofrenické stavy so strachom a bludnými predstavami. Objavujú sa halucinácie v podobe rozkazujúcich hlasov, čo môže viesť k smrteľným nehodám. Nálada je extrémne kolísavá, postihnutý nápadne mení priateľstvá.

Pri dlhšom užívaní dochádza k nadmernému chudnutiu a zhoršeniu celkového zdravotného stavu, zásoby v tele sa spotrebúvajú. U dievčat a žien sa skráti menštruácia alebo sa vôbec nedostaví, celá hormonálna rovnováha sa naruší. Postihnutý čoraz viac stráca schopnosť realisticky hodnotiť seba samého, stáva sa egoistickým a bezohľadným.

Abstinenčné príznaky: Únava, vyčerpanie, zmenšená pohyblivosť, ľahostajnosť meniaca sa rýchlo na podráždenie a nepokoj, depresívne rozladenie.


Sedatíva

Heroín a iné opiáty

Heroín je polosyntetický opiát, ktorý sa vyrába z morfínu. Morfín je účinná látka ópia, ópium sa získava zo šťavy maku siateho.
Opiáty ako liečebný prostriedok a návykové látky majú dlhú tradíciu, používali sa už pred 4000 rokmi, Hippokrates odporúčal ich použitie proti nespavosti, horúčke žalúdočným a tráviacim ťažkostiam a rôznym bolestiam. Ale aj ako droga bolo ópium známe už dávno. Ako prvý naň upozornil Ibn Sina, arabský lekár okolo roku 1000 n.l.: „Otupuje intelekt, oslabuje trávenie a spôsobuje smrť.“

Roku 1900 bolo ópium dostupné vo všetkých lekárňach, bolo lacnejšie ako alkohol, tak sa v rozkvitajúcich priemyselných oblastiach Anglicka stalo masovou drogou a robotníci ho konzumovali vo veľkých množstvách. Roku 1804 sa lekárnikovi Friedrichovi Wilhelmovi Sertunerovi v Hamelne podarilo izolovať z ópia horký kryštalický prášok, ktorý vlastne predstavoval účinnú látku – morfín. Tento objav znamenal začiatok modernej anestézie. Roku 1898 sa spojením morfia s kyselinou octovou vyrobil ešte účinnejší heroín.

Podávanie: Heroín sa buď šnupe, fajčí, inhaluje cez alobal, alebo vstrekuje injekčnou striekačkou do žily. Po injekcii nastupuje účinok po niekoľkých sekundách a pretrváva tri až päť hodín.

Účinok: Pri nízkych dávkach pozdvihuje pocity nevôle, hlad a únavu, rozrušenie a strach sa znižujú, pri vyšších dávkach dochádza k ospanlivosti. Najdôležitejší pri heroíne je však orgastický pocit záplavy tepla po celom tele, sprevádzaný eufóriou, ani najlepší prirodzený orgazmus sa s ním vraj nedá porovnať. Podľa výpovedí všetkých závislých je omámenie heroínom to najkrajšie, čo si človek dokáže predstaviť, z tohto dôvodu musíme zarátať medzi závislých už aj ľudí, ktorí túto substanciu užili len raz, pretože po prvom či druhom vyskúšaní už v tom plávajú. Je to droga s rýchlym smrtiacim účinkom, keďže pocit omámenia nie je ovládateľný. Neraz hneď po prvom fajčení heroínu dochádza k neprekonateľnej snahe vyskúšať všetky ostatné formy a aplikácie substancie. Psychická závislosť od opiátov vzniká náhle, zasahuje a zdoláva všetko. Charakteristickým znakom po podaní ópia sú silno zúžené zrenice – až na priemer špendlíkovej hlavičky, preto označenie špendlíkové zrenice. Okrem toho je nepríjemná aj častá nevoľnosť, zápcha, u žien vynechávanie menštruácie.

Nebezpečenstvá: Neželaným účinkom všetkých opiátov je útlm dýchacieho systému, môže to viesť až k zastaveniu dýchania. Znižuje sa frekvencia srdca a dochádza až k jeho zástave. Nadmerná dávka je v každom prípade smrteľná, existuje však prostriedok s antidotickým účinkom, ktorý keď sa vstrekne do žily, môže eliminovať účinok heroínu. Heroín spôsobuje psychickú aj fyzickú závislosť, pri nedostatku látky sa objavuje abstinenčný syndróm, ktorý je pre postihnutého veľmi nebezpečný.Charakteristické sú poruchy spánku, bolesti v celom tele, potenie, búšenie srdca, nevoľnosť, zvracanie, vodnatý výtok z nosa. V psychickej oblasti dochádza k depresívnemu rozladeniu s čoraz častejšími myšlienkami na samovraždu. Pri dlhodobej konzumácii sú známe trvalé poškodenia mozgu a nervové poruchy, ktoré môžu byť aj dôsledkom prímesí. Najčastejšie sú poruchy koordinácie pohybov, neistá chôdza a trvalý nepokoj. Heroín oslabuje imunitný systém a spôsobuje náchylnosť na infekcie. Striekačkou zanesené vírusy a baktérie môžu viesť k zápalom všetkých orgánov. Postihnutí často ochorejú na tuberkulózu, AIDS alebo hepatitídu typu C.

Benzodiazepíny

Tieto substancie majú upokojujúci účinok a značne odbúravajú strach. Skupinu týchto látok lekári predpisujú pomerne často. Mnohí sú prekvapení, keď im niekto povie, že Rohypnol, Valium, Lexotanil, Faustan, Librium alebo Tavor sú nebezpečné drogy, ktoré môžu viesť k silnej psychickej a somatickej závislosti s nepríjemnými abstinenčnými príznakmi. Okrem trýznivej nespavosti, bolesti hlavy a tela, porúch vylučovania a necitlivosti tela sa pri náhlom vysadení látky môžu vyskytnúť aj kŕčovité záchvaty. Preto by sa benzodiazepíny nemali vysadiť okamžite.

Účinok: Hlavným účinkom je zníženie úzkosti, preto sa často používajú v medicíne. Uvoľnenie strachu nastane rýchlo a navyše pribudne aj zmierňujúci účinok. Človeka už nič nevyvedie z miery, na stresové situácie a iné problémy hľadí už cez povestné ružové okuliare. Pri vyšších dávkach nastáva tlmiaci až uspávací účinok. Pri chronickom užívaní dochádza k zmene osobnosti, človek otupieva, voči všetkému v okolí pristupuje ľahostajne a nezainteresovane, podáva slabý výkon a má málo záujmov,  ustavične je unavený a bez pohybu, najradšej leží. Väčšina závislých od heroínu berie okrem toho pravidelne aj benzodiazepíny, preferovaný je Rohypnol, ktorý sa dá za relatívne dostupnú cenu kúpiť aj voľne.

Rajský plyn

Roku 1771 Karl Scheele a Joseph Priestley objavili oxid dusný, známy ako rajský plyn. Jeho zneužívania sa začalo už rok nato. V rokoch 1830 až 1840 sa v Anglicku stali veľmi módnymi seansy s inhalovaním rajského plynu. Rajský plyn našiel uplatnenie v lekárstve ako anestetikum, zmierňuje bolesť, ale omámi len mierne. Je to nedráždivý sladkastý bezfarebný plyn, napĺňa sa do balónov alebo plastových vrecúšok a potom sa inhaluje. Rýchlo sa dostáva do pľúc, v priebehu niekoľkých sekúnd prenikne až do mozgu. Účinok trvá jednu až štyri minúty.

Rajský plyn vedie k určitému pozdvihnutie nálady alebo mdlobám. Omámenie zanikne rýchlo, menia sa všetky zmyslové vnemy, zorné pole sa rozjasňuje, telo je podráždené, pamäť zlyháva. Pri predávkovaní je možná nevoľnosť a zvracanie, pri nedostatku kyslíka aj bezvedomie, môže zvýšiť aj tlak v mozgu, čo môže mať aj smrteľné následky.