Uspokojovanie psychických, duchovných, a fyzických potrieb človeka

Uspokojovanie psychických, duchovných, a fyzických potrieb človeka

Paliatívna starostlivosť a hospice (starostlivosť o zomierajúceho)

Hoci je medicína v čase, keď sa život pacienta blíži ku koncu už „nemohúca“, ešte stále môže pre neho mnoho urobiť tým, že môže poskytovať tzv. paliatívnu starostlivosť – takto je zabezpečená starostlivosť o umierajúceho človeka, a to na úrovni asistenčnej, odbornej i ľudskej. Medicína teda „asistuje umierajúcemu“, ale bez toho, aby sa zvrhla - na eutanáziu alebo úpornú liečbu.

Do bežnej starostlivosti o umierajúceho pacienta môžeme zahrnúť podávanie stravy a hydratáciu, hoci aj umelo zabezpečované, pomoc pri dýchaní, hygienu, podávanie bežných liekov, atď.


Paliatívna starostlivosť (z latinského pallium – plášť)

Je komplexná starostlivosť o chorých, ktorých život sa neodvratne blíži ku koncu. Cieľom paliatívnej starostlivosti nie je predĺženie života chorého, ale zlepšenie jeho kvality pred smrťou. Ide o starostlivosť o pacienta po stránke nielen fyzickej (medicínsko-asistenčné procedúry – napr. zmierňovanie bolesti, kontrola symptómov), ale predovšetkým psychickej a duchovnej (v skratke – nelieči, tlmí bolesť, zabezpečuje starostlivosť, zachovanie dôstojnosti človeka a blízkych ).

Paliatívna starostlivosť vysokú profesionalitu odborníka, ale najmä hlboký záujem o človeka, pozitívne vnímanie konca života, ktoré síce oceňuje hodnotu ľudského života, ale smrť považuje za prirodzenú časť jeho kolobehu. Takáto starostlivosť o pacienta preto zahŕňa prácu a spoluprácu lekára, psychológa, sociálneho pracovníka, duchovného a samozrejme rodiny a príbuzných.

Používanie analgetík

Chronická bolesť bráni umierajúcemu pacientovi v pokojnom prežívaní jeho posledných chvíľ, bráni mu rozvíjať vzťah so svojím okolím a blízkymi. Požívanie analgetík na zmiernenie bolesti je z morálneho hľadiska prípustné, hoci dôsledkom môže byť u pacienta aj strata vedomia alebo skrátenie jeho života.

Povolenie takýchto zákrokov záleží od troch skutočností:
- že sú priamo chcené ako zákroky, ktoré zmierňujú bolesť a nie ako také, ktoré zapríčiňujú stratu vedomia alebo skrátenie života
- že pacient dá k tomu svoj súhlas (a mal možnosť splniť si svoje občianske alebo náboženské povinnosti)
- že neexistujú iné spôsoby alebo prostriedky, ktorými by sa bolesť dala zmierniť.


Hospice

Sú zdravotnícke zariadenia (stacionárne alebo mobilné), ktoré nevyliečiteľne chorých sprevádzajú v posledných chvíľach života. Sú odpoveďou ľudskosti na veľkú bolesť našej doby: je veľa ľudí v terminálnom štádiu choroby, vyžadujúcich celodennú starostlivosť, ktorí sú buď osamelí, alebo sa o nich ich blízki vzhľadom na svoje zamestnanie, malé deti a pod. nie sú schopní postarať. Hospice umožňujú pacientom dôstojný záver života, aby bolo postarané aj o ich emocionálne a duchovné potreby.

Aký by mal byt opatrovateľ, ktorý chce odpovedať na duchovné potreby chorého:

Opatrovateľ zomierajúceho:

1) musí zaujať postoj k sebe samému. Väčší dôraz na emociálne schopnosti než na jeho vedomosti. Pacient nevníma jeho správanie a postoj.
2) musí zaujať postoj k svojej smrti. Iba ten kto premýšľal a ten kto o nej premýšľal sa môže dobre starať o zomierajúcich.
3) má byť dobrý v styku s chorým, a nesmie dávať priestor osobným problémom.
4) musí byt pravdovravný, vedieť akého pacienta má pred sebou. Ak zostane mlčanlivý pri pacientovi, ide o najväčšie zlo.

3 postupy duchovného uspokojenia:

1) ohrozenie realizácie – cieľovej hodnoty životného smerovania
2) strata realizácie – cieľovej hodnoty životného smerovania
3) spochybnenie realizácie – cieľovej hodnoty životného smerovania
Duchovne potreby majú všetci nielen veriaci

Duchovná starostlivosť :
-v širšom zmysle: láska, úcta k druhému, podpora na ceste k odpusteniu, hľadanie zmyslu života.
-V užšom ide o skutočnosti, ktoré presadzujú tento náš svet a náboženstvo, modlitba, meditácia, sviatosti.


1-veriaci pacient a veriaci opatrovateľ
•modlitba ,
•dialóg,
•ak požaduje duchovného, umožnite mu to (opatrovateľ priblíži zdravotný stav duchovnému)

2- veriaci pacient a opatrovateľ bez vyznania
•Neklamať že máme iný názor ,
•rešpektovať jeho duchovné požiadavky,
•ak požaduje duchovného, umožnite mu to

3-neveriaci pacient a veriaci opatrovateľ
•rešpektujem názor chorého
•nemanipulujem na podnet príbuzných
•je možné viesť o duchovných veriacich dialóg len ak ma pacient záujem

4-Obaja neveriaci
•Nezabudnúť na tretí rozmer (každý v niečo veríme)
•Nakoľko pacient chce hovoriť o cieľových hodnotách životného smerovania
•Zmysel života, chce mať ,môže mať, môže hľadať aj človek bez vierovyznania


Vzťah opatrovateľa k pozostalej rodine (každý prežíva svoj žiaľ svojim spôsobom)

Opatrovateľ ma povzbudiť:

•aby boli blízky k sebe dobrí
•Aby nepestovali v sebe zbytoční pocit viny
•Má upozorniť, že žiaľ je vyčerpávajúci
•Nech sa starajú o telo a zovňajšok
•Nech si založia denník
•Nech hľadajú výrazové prostriedky (hudba, maľby)
•Zariadenie bytu nech po pol roku zmenia
•Je dobre, keď vyhľadajú ľudí, spoločnosť
•Podporovanie telesnej a duševnej aktivity
•Vyrovnanie sa nerealistickým optimizmom, sľubom vzťahu k ochoreniu a k prognóze
•Podporovanie sebestačnosti
•Posilňovanie pocitov užitočnosti a vlastné hodnoty.