Aktivita v kontexte s motiváciou nadobúda takú dimenziu, ktorá dopĺňa celkovú tendenciu činnosti a realizáciu aktivity jednotlivcov vo vzťahu k životnému zameraniu. Len prostredníctvom prejavov aktivity realizuje jednotlivec konkrétne pohnútky. Každá činnosť človeka si vyžaduje istú mieru aktivity, ktorou usmerňuje a reguluje na uspokojenie svojich potrieb. Miera aktivity má priamo úmerný vzťah ku kvalite dosahovania výkonu a v kvalite charakterových vlastností. Aktivita spočíva v základných potrebách človeka, vychádzajúcich z jeho podstaty. Predovšetkým práca, ako podmienka ľudskej existencie, slúži k uspokojeniu biologických a sociálnych potrieb, preto táto aktivita determinuje nevyhnutnosť vlastnej existencie, uspokojovanie biologických potrieb. Aktivita tvorí najhlbšiu úroveň abstrakcie a veľmi úzko súvisí s potrebami, záujmami a presvedčením jednotlivca. Samotnú aktivitu nemôžeme izolovať od ostatných psychických procesov a vlastností osobnosti, pretože práve aktivita sprevádza každú telesnú a duševnú činnosť.

Zameranosť predstavuje dôležitý komponent motivačnej štruktúry osobnosti žiaka. Je základným znakom motivácie a správania, jeho vnútornej organizácie a vlastnosťou osobnosti. Tiež je významným činiteľom pri formovaní charakterových čŕt jednotlivca a má i hlboký etický a praktický zmysel. Určuje jeho životnú cestu, ovplyvňuje jeho každodennú činnosť v zmysle výberu obsahu a foriem správania a tak sa stáva významným faktorom voľby konkrétnych aktivít, ktoré človek vykonáva.

Potreba sa vymedzuje ako stav organizmu v súvislosti s jeho nedostatkami a takýto stav charakterizuje celkové napätie so záporným emocionálnym sfarbením a výberová pripravenosť k činnosti. Potreba pôsobí aktivačne dovtedy, kým nie je uspokojená. Dôležitá je i prenikavosť potreby, čiže stav do akej miery človek presadzuje svoje potreby, ktoré sú predpokladom i výsledkom nielen vlastnej činnosti ale aj kognitívnych procesov. Potreba vystupuje ako stav osobnosti, prostredníctvom ktorého sa uskutočňuje regulácia správania, pričom určuje jej zameranosť. Potreba je zdrojom aktivity človeka.

Záujem je trvalá snaha osobnosti zaoberať sa predmetom alebo činnosťami, ktoré ju upútavajú z poznávacej alebo citovej stránky. Charakterizuje ho výberový vzťah k predmetom a činnostiam. Prejavuje sa :


- snahou po aktívnom styku s predmetom záujmu
- snahou lepšie poznať a ovládať predmet záujmu
- kladným citovým zafarbením činnosti spojenej s predmetom záujmu

Záujmy vznikajú v činnosti na základe potrieb, vlôh, schopností a citových vzťahov. Majú osobitný význam :

- podporujú rozvoj osobnosti
- zdokonaľujú vedomosti a zručnosti
- prinášajú uspokojenie z vykonávanej činnosti


Čo do obsahu záujmy predstavujú veľmi rozsiahlu sústavu rozmanitých ľudských činností. Podľa zamerania osobnosti môžu byť :

- umelecké
- športové
- prírodovedné
- jazykové
- technické
- iné


Podľa úrovne činnosti rozlišujeme záujmy na :

- aktívne; sú činorodé záujmy, osobnosť koná, vyvíja činnosť v záujmovej oblasti
- pasívne; osobnosť nevyvíja vlastnú aktivitu, obmedzuje sa len na vnímanie predmetu


Vlastností záujmov posudzujeme podľa:

- šírky záujmov; ich bohatosť, mnohostrannosť, všestrannosť a pestrosť. Ich opakom je ich nedostatok, úzke záujmy

- hĺbky záujmu; miera úsilia s akou sa osobnosť záujmu venuje, hlboké záujmy prinášajú hlboké uspokojenie, bohaté vedomosti, zručnosti, slabé záujmy majú opačné efekty

- stálosti záujmu; ako dlho má osobnosť určitý záujem, potom môžu byť záujmy pevné, trvalé, ustálené, prechodné, dočasné, striedajúce a podobne.