1.5. Machiavellistická inteligencia

Je pomenovaná podľa Niccola Machiavelliho, ktorého meno sa stalo symbolom stratégie sociálneho správania, v ktorom ľudia slúžia ako prostriedok na dosiahnutie osobných cieľov. Machiavellistická inteligencia je založená na tendencii manipulovať s inými kvôli vlastnému zisku



2. Teórie inteligencie

Teoretické štúdium základných pojmov a stratégií inteligencie prebieha už vyše sto rokov. V priebehu tohto obdobia sa sformovalo viacero teoretických smerov, ktoré sa zamerali na rôzne aspekty inteligencia. Pretože ľudská inteligencia je nesmierne zložitý jav, žiadnemu autorovi sa doposiaľ nepodarilo analyzovať ho v plnej miere. Koncepcie zostavené bádateľmi abstraktnej inteligencia možno zaradiť do kategórií. medzi nimi sú faktorové, kognitívne, biologické, systémové a vývinové koncepcie.


2.1. Faktorové koncepcie inteligencie

• Ch. Spearman predpokladal existenciu všeobecného (g) faktora a špecifických (s) faktorov, ktoré ovplyvňujú výkony v inteligenčných testoch,

• L. Thurstone zistil sedem primárnych mentálnych schopností: verbálne chápanie (poznanie slovníka...), verbálna fluencia (produkcia slov a viet...), čísla (riešenie jednoduchých číselných problémov...), priestorová vizualizácia (manipulácia s predmetmi...), indiktívne usudzovanie (predikcia budúcnosti z minulosti...), pamäť (zapamätanie si mien...) a percepčná rýchlosť (rýchle vyhľadávanie chýb...),

• P. Vernon, C. Burt a R. B. Cattell navrhli hierarchické modely. Usilovali sa o umiestnenie schopností do hierarchickej štruktúry, so všeobecnou schopnosťou na vrchole a špecifickými schopnosťami na nižších úrovniach.

• R. B. Cattell okrem toho vypracoval koncepciu fluidnej a kryštalizovanej inteligencia. Fluidná inteligencia je ovplyvnení dedičnosťou výraznejšie než kryštalizovaná. Tiež sa venoval výskumu osobnosti, čím sa stal známejší,

• J. P. Guilford kritizoval anglickú školu faktorových prístupov, opieral sa o trojakú klasifikáciu schopností a vytvoril teoretický model zložený zo 120 položiek. Každá položka zodpovedala jednej elementárnej schopnosti s trojakou charakteristikou: podľa príslušnosti k skupine operácií, podľa informačného obsahu a podľa vytváranie letegórie výsledkov.


2.2. Kognitívne koncepcie inteligencie

Sú založené na predpoklade, že inteligencia má úzky vzťah s psychickými zobrazeniami informácií a procesov, ktoré môžu v rámci týchto zobrazení prebiehať. Preto sa všeobecne predpokladá, že inteligentnejší jednotlivci si informácie zobrazujú efektívnejšie a jasnejšie, prípadne ich rýchlejšie a účinnejšie spracovávajú. Kognitívne prístupy sú zoskupené do troch výskumných prúdov:

• kognitívno – korelačného,
• kognitívno – komponenčného,
• kognitívno – obsahového.


2.3. Biologicko – fyziologické koncepcie inteligencie

Ako vidieť, uvedené koncepcie skúmajú inteligenciu ako umelý pojem (vo forme faktorov, prípadne poznávacích procesov). Niektorý teoretici však zvolili odlišný prístup, podľa ktorého je inteligenciu nevyhnutné analyzovať podľa jej biologicko – fyziologických základov. Sústreďujú sa na inteligenciu podľa jej základov. Kvôli zložitosti týchto javov vzniklo niekoľko výskumných prístupov, zameriavajúcich sa na mozog ako celok, na špecializáciu mozgových hemisfér, mozgových vĺn, prietoku krvi, pozitrónovú emisnú tomografiu a pod.


2.4. Systémové koncepcie inteligencie

Predstavitelia sa tu sústreďujú na komplexnejšie štúdium inteligencie.

• H. Gardner rozpracoval teóriu mnohonásobnej inteligencie, podľa ktorej ľudia sú schopný primerane pôsobiť prostredníctvom jednotlivých potencionálov alebo kompetencií, prinajmenšom siedmich, pomerne nezávislých oblastiach. Sú to tieto kompetencie: jazykové, hudobné, logicko – matematické, priestorové, telesne - kinetické, interpersonálne (sociálne), intrapersonálne (osobné) a prírodovedné.