Z toho vyplývajú 2 typy a to: - Demokratický prístup vo výchove, ktorý sa vyznačuje primeranou kontrolou, dostatkom pozitívnych citových prejavov zo strany rodičov voči dieťaťu.

- Rejektívna(odmietavá) výchova, kde dieťa cíti prejav nezáujmu a nelásky rodičov a býva prísne a tvrdo trestané
Zatiaľ čo demokratická osobnosť vedie k vytvoreniu adaptabilnej osobnosti, citovo vyrovnanej a primerane sebavedomej, tak rejektívna výchova vedie k vytváraniu citovo labilnej, agresívnej a neistej osobnosti.

Rodinná výchova zoznamuje dieťa s tým, čo sa súborne označuje ako kultúrny vzorec (vzorec správania) tj. normy chovania, ale i myslenia a cítenia, normy, ktoré vystupujú ako tradície, zvyky, mravy, zákony a tabu. (Tabu- je zvláštny prípad sociálnej normy, v nej sa spájajú prísne zákazy sankcionované s naučeným silným odporom alebo zábranou. Typické západné tabu, ako je antropofágia (kanibalizmus, ľudožrútstvo), incest (pohlavný styk medzi pokrvnými príbuznými), nekrofília (pohlavná úchylnosť k mŕtvolám) nie sú tabu v iných krajinách. Slovo tabu je polynézskeho pôvodu a znamená pôvodne „nedotknuteľný predmet", teda niečo posvätné.)


Tieto vzorce správania ustálené v danej kultúre umožňujú vzájomné dorozumenie, robia zrozumiteľným správanie iných, dovoľujú účinne pôsobiť na iných ľudí. Sú faktorom jednotiacim správanie jednotlivcov a skupín. Ustálené vzorce vytvárajú regulárnosť spoločenského života, jeho poriadok a umožňujú vzájomné prispôsobenie, keď vieme dopredu, v akých hraniciach sa môže pohybovať správanie jednotlivých osôb v daných situáciách.

Nedodržiavanie týchto vzorcov zo strany jedincov sa stretáva so sankciami rôzneho stupňa, ako je posmech, irónia, odpor, rozhorčenie, dištancovanie sa a iné formy spoločenského odsúdenia. Naopak, dodržiavanie vzorcov správania je spoločensky posilňované rôznymi formami súhlasu a uznania. Zdrojom týchto sankcií v pozitívnom i negatívnom zmysle môžu byť jedinci, spoločenské skupiny i celá spoločnosť, ktorá sankcionuje napr. prostredníctvom justičných a správnych inštitúcií.

Pod sociálnym prostredím rozumieme:

a) ľudí samotných;
b) spoločenské normy, ktorými sa v danom prostredí jednotlivci riadia;
c) výtvory ľudskej kultúry a civilizácie, s ktorými prichádza jedinec v priebehu svojho života do styku.

-človek v priebehu svojho života, vývinu ustavične vstupuje do sociálneho (prostredia) kontaktu s inými ľuďmi. Tým vznikajú tieto základné druhy sociálnej interakcie:

a) vzťahy jedinec-jedinec (napr. matka- dieťa, učiteľ- žiak, muž- žena, priateľ - priateľ);
b) vzťahy jedinec - spoločenské skupiny -v dôsledku organizácie života v modernej spoločnosti je jedinec neprestajne členom rozmanitých spoločenských skupín, ktoré tvoria či už mikroštruktúry alebo makroštruktúry;
c) vzťahy spoločenskej skupiny - jedinca. Tieto vzťahy označujú miesto jedinca v spoločenskej skupine;
d) vzťahy spoločenskej skupiny - spoločenskej skupiny (napr. inteligencia - robotníci).


Pojem sociálne prostredie vyjadruje súbor všetkých spoločenských podmienok života človeka, ktorý sa uskutočňuje vždy vo vnútri nejakej kultúry, ktorá je sociálnym prostredím produkovaná. Kultúra tak predstavuje hmotné a duchovné produkty spoločenského života, ktoré v tomto zmysle tvoria dlhý a pestrý rad od obyčajného predmetu po idey, ktoré reprezentujú rôzne formy spoločenského vedomia.

Vplyvy kultúry sa v psychike človeka prejavujú priamo vo vzťahu človeka k rôznym predmetom kultúry i nepriamo, prostredníctvom sociálnych vzťahov. Podľa A. Adlera najvýznamnejšími oblasťami sociálnych vzťahov sú manželstvo, rodina a zamestnanie, u detí je to škola a vrstovníci.

Sociálne vplyvy, ktoré formujú psychiku človeka sú predovšetkým vplyvy iných osôb, ich konanie, názory a vplyvy skupín, ku ktorým patrí na prvom mieste vplyv rodinného prostredia. To je akýmsi sprostredkovateľom vplyvu celej kultúrnej oblasti, ku ktorej človek patrí.


Psychologická funkcia kultúry podľa E.Sokolova:

• Osvojovanie si poznatkov o svete a jeho pretvorení (jedincovi je umožnené, aby spoznal „svoj svet“ ako svoj domov) a interpretácia a dešifrovanie významu objektu v jeho prostredí.
• Komunikovanie umožňuje styk medzi ľuďmi a reguluje jej v organizáciách a inštitúciách.
• Systém symbolov, kde sú spojené určité významy, umožňuje dorozumievanie
• Zhromažďovanie, uchovávanie a predávanie informácií z generácie na generáciu umožňuje spoločenský i osobný vývoj.
• Normatívna funkcia- život v spoločnosti je regulovaný systémom morálnym, právnym ...
• Projektívne odreagovanie- kultúra vyvíja tlaky a obmedzenia, ale súčasne poskytuje možnosti odreagovania (šport, tanec...)
• Funkcia ochrany- chráni jedinca i spoločnosť pred škodlivými vplyvmi