Pojem determinácia
Problémy determinácie vývinu a utvárania osobnosti sa sústreďujú najmä okolo otázok, či je v moci rodičov, učiteľov, vychovávateľov stvárňovať osobnosť človeka, či má výchova nejaké možnosti v tomto stvárňovaní, alebo či budúcnosť jednotlivca je daná dedične. Formulujú sa preto otázky: čo je rozhodujúce vo vývine a utváraní psychiky človeka, biologická alebo sociálna determinácia? Čo je rozhodujúce pri utváraní osobnosti človeka - dedičnosť, prostredie, výchova?
Samotné slovo determinácia znamená príčinu, podmienenosť a zákonitú závislosť vecí a javov.
Determinanty vývinu rozdeľujeme na dve veľké skupiny: Endogénne (vnútorné) a Exogénne (vonkajšie)
• Endogénne- činitele, kt.vychádzajú z organizmu- činnosť a vlastnosti nervovej sústavy, činnosť žliaz s vnútorným vylučovaním, rast organizmu, zrenie, celkový a momentálny telesný stav, biologické potreby a pudy a hlavne dedičnosť. V tomto poňatí tu hovoríme o BIOLOGICKEJ determinácii vývinu psychiky človeka.
• Exogénne- činitele pôsobia na človeka z vonkajšieho prostredia. Ide o celý komplex činiteľov- prírodné prostredie, materiálne a kultúrne podmienky, v ktorých človek žije, ľudia, ktorí ho obklopujú. Tu hovoríme o SOCIÁLNEJ determinácii.
Sociokultúrna determinácia osobnosti:
Vonkajšie prostredie sa najčastejšie delí na materiálne, sociálne a kultúrne. Podľa M. Nakonečného (2004) preto sa v tomto zmysle používa pojem sociokultúrna determinácia, ktorá vyjadruje, že sociálna skúsenosť sa získava vždy v rámci určitého kultúrneho prostredia. Do materiálneho prostredia, ktoré vplýva na vývin psychiky človeka, zaraďujeme predovšetkým prírodné prostredie (zemepisná poloha krajiny kde žijeme, podmienky podnebia, výživy a pod.). Ďalej sem zahrňujeme všetko, čo jednotlivca obklopuje, či je to výtvor ľudí alebo prírody (okolitá príroda, mesto alebo dedina, bytové zariadenie, zariadenie pracovísk, školy a pod.). Tieto faktory môžu pôsobiť na vývin jednotlivca pozitívne alebo negatívne (znečistený vzduch, voda, nedostatok ihrísk na preľudnených sídliskách, hluk a pod.).
Primárny vplyv kultúry sprostredkúva človeku hlavne rodina, do nej sa ako dieťa rodí. Jednou z jej funkcie je uviesť ho do života, v rámci konkrétneho kultúrneho prostredia, tj. naučiť ho orientovať vo svete symbolov, ale i predmetu dennej potreby, vo svete spoločenských zvyklostí a hodnôt, naučiť ho kultúrnym návykom slušného chovania, sebaobsluhy, telesnej hygieny atď. Tento proces zoznamovania sa človeka s konkrétnym kultúrnym prostredím jeho rodiny a osvojenia si kultúrnych spôsobov chovania, ale aj cítenia a interpretácie skutočnosti, sa nazýva socializácia. Je to v podstate proces sociálneho učenia, tj.učenia, ktoré sa odohráva v sociálnych situáciách ...
Skutočnosť, že psychika človeka je určovaná sociálnym prostredím, dokázali kultúrni antropológovia, ktorí sa zaoberali štúdiom rôznych, zvlášť primitívnych kultúr a ktorí zistili, že rozdielom v charaktere kultúr zodpovedajú rozdiely v psychológii ich príslušníkov. Rozdiely medzi týmito kultúrami boli dané predovšetkým rozdielnym usporiadaním rodinných a manželských vzťahov, ktoré sa konkrétne prejavovali rozdielmi vo vzťahoch rodičov a detí a rozdielnou formou výchovy (najmä vo vzťahu k prostrediu).
Rozhodujúci vplyv na psychiku človeka vytvára predovšetkým rodinné prostredie. Táto skutočnosť plynie predovšetkým z toho, že je to vplyv, ktorý pôsobí v prvých fázach vývinu jedinca, v ktorých sa vytvára jadro jeho osobnosti. Ďalej je vplyv rodinného prostredia silný tiež preto, že špeciálne tu existujú silné putá medzi človekom a prostredím. Táto väzba je ovplyvňovaná emocionálne a vytvára tak silnú fixáciu dieťaťa na rodičov, ktorých správanie je mu prvým kultúrnym vzorom, ktorý napodobňuje a preberá.
Vplyv sociálneho prostredia na ľudskú psychiku dokazujú extrémne prípady sociálnej izolácie, keď ľudské bytosti boli ako deti vychovávané zvieratami a potom objavené ľuďmi. Ľudské bytosti, ktoré sa vyvíjali v takejto situácii, úplnej izolácii od sociálnych vplyvov, sa podobali normálnym ľudským bytostiam iba telesnými znakmi. Charakteristické pre ich správanie boli rôzne živočíšne návyky konzumovania surového mäsa, trhanie potravy zubami, pohyb na štyroch končatinách, vrčanie a čerenie zubov na neznáme osoby ...).
Sociálna skúsenosť dieťaťa vytvára tzv. bazálnu osobnosť, tj.akýsi psychický základ, odrážajúci konkrétnu situáciu dieťaťa a s ním spojené emócie, inak povedané : „prvé ranné skúsenosti dieťaťa, ktoré sa utvára v rámci socializácie a tvorí psychologický základ správania sa dieťaťa. Bazálna osobnosť tvorí jadro charakteru, ktorý si dieťa utvára.
Podľa A.Kardinera, významného kultúrneho antropológa, sa môže bazálna osobnosť (jej štruktúra) odvodiť z ranných detských skúseností, ktoré sú vytvárane predovšetkým vzťahom rodič a dieťa a spôsobom, akým sa dieťa vychováva, pričom výchova dieťaťa rodičom je určená kombináciou týchto faktorov:
1; prejavovaná láska-neláska
2; mierou kontroly dieťaťa spojená s používaním trestov
Z toho vyplývajú 2 typy a to: - Demokratický prístup vo výchove, ktorý sa vyznačuje primeranou kontrolou, dostatkom pozitívnych citových prejavov zo strany rodičov voči dieťaťu.
- Rejektívna(odmietavá) výchova, kde dieťa cíti prejav nezáujmu a nelásky rodičov a býva prísne a tvrdo trestané
Zatiaľ čo demokratická osobnosť vedie k vytvoreniu adaptabilnej osobnosti, citovo vyrovnanej a primerane sebavedomej, tak rejektívna výchova vedie k vytváraniu citovo labilnej, agresívnej a neistej osobnosti.
Rodinná výchova zoznamuje dieťa s tým, čo sa súborne označuje ako kultúrny vzorec (vzorec správania) tj. normy chovania, ale i myslenia a cítenia, normy, ktoré vystupujú ako tradície, zvyky, mravy, zákony a tabu. (Tabu- je zvláštny prípad sociálnej normy, v nej sa spájajú prísne zákazy sankcionované s naučeným silným odporom alebo zábranou. Typické západné tabu, ako je antropofágia (kanibalizmus, ľudožrútstvo), incest (pohlavný styk medzi pokrvnými príbuznými), nekrofília (pohlavná úchylnosť k mŕtvolám) nie sú tabu v iných krajinách. Slovo tabu je polynézskeho pôvodu a znamená pôvodne „nedotknuteľný predmet", teda niečo posvätné.)
Tieto vzorce správania ustálené v danej kultúre umožňujú vzájomné dorozumenie, robia zrozumiteľným správanie iných, dovoľujú účinne pôsobiť na iných ľudí. Sú faktorom jednotiacim správanie jednotlivcov a skupín. Ustálené vzorce vytvárajú regulárnosť spoločenského života, jeho poriadok a umožňujú vzájomné prispôsobenie, keď vieme dopredu, v akých hraniciach sa môže pohybovať správanie jednotlivých osôb v daných situáciách.
Nedodržiavanie týchto vzorcov zo strany jedincov sa stretáva so sankciami rôzneho stupňa, ako je posmech, irónia, odpor, rozhorčenie, dištancovanie sa a iné formy spoločenského odsúdenia. Naopak, dodržiavanie vzorcov správania je spoločensky posilňované rôznymi formami súhlasu a uznania. Zdrojom týchto sankcií v pozitívnom i negatívnom zmysle môžu byť jedinci, spoločenské skupiny i celá spoločnosť, ktorá sankcionuje napr. prostredníctvom justičných a správnych inštitúcií.
Pod sociálnym prostredím rozumieme:
a) ľudí samotných;
b) spoločenské normy, ktorými sa v danom prostredí jednotlivci riadia;
c) výtvory ľudskej kultúry a civilizácie, s ktorými prichádza jedinec v priebehu svojho života do styku.
-človek v priebehu svojho života, vývinu ustavične vstupuje do sociálneho (prostredia) kontaktu s inými ľuďmi. Tým vznikajú tieto základné druhy sociálnej interakcie:
a) vzťahy jedinec-jedinec (napr. matka- dieťa, učiteľ- žiak, muž- žena, priateľ - priateľ);
b) vzťahy jedinec - spoločenské skupiny -v dôsledku organizácie života v modernej spoločnosti je jedinec neprestajne členom rozmanitých spoločenských skupín, ktoré tvoria či už mikroštruktúry alebo makroštruktúry;
c) vzťahy spoločenskej skupiny - jedinca. Tieto vzťahy označujú miesto jedinca v spoločenskej skupine;
d) vzťahy spoločenskej skupiny - spoločenskej skupiny (napr. inteligencia - robotníci).
Pojem sociálne prostredie vyjadruje súbor všetkých spoločenských podmienok života človeka, ktorý sa uskutočňuje vždy vo vnútri nejakej kultúry, ktorá je sociálnym prostredím produkovaná. Kultúra tak predstavuje hmotné a duchovné produkty spoločenského života, ktoré v tomto zmysle tvoria dlhý a pestrý rad od obyčajného predmetu po idey, ktoré reprezentujú rôzne formy spoločenského vedomia.
Vplyvy kultúry sa v psychike človeka prejavujú priamo vo vzťahu človeka k rôznym predmetom kultúry i nepriamo, prostredníctvom sociálnych vzťahov. Podľa A. Adlera najvýznamnejšími oblasťami sociálnych vzťahov sú manželstvo, rodina a zamestnanie, u detí je to škola a vrstovníci.
Sociálne vplyvy, ktoré formujú psychiku človeka sú predovšetkým vplyvy iných osôb, ich konanie, názory a vplyvy skupín, ku ktorým patrí na prvom mieste vplyv rodinného prostredia. To je akýmsi sprostredkovateľom vplyvu celej kultúrnej oblasti, ku ktorej človek patrí.
Psychologická funkcia kultúry podľa E.Sokolova:
• Osvojovanie si poznatkov o svete a jeho pretvorení (jedincovi je umožnené, aby spoznal „svoj svet“ ako svoj domov) a interpretácia a dešifrovanie významu objektu v jeho prostredí.
• Komunikovanie umožňuje styk medzi ľuďmi a reguluje jej v organizáciách a inštitúciách.
• Systém symbolov, kde sú spojené určité významy, umožňuje dorozumievanie
• Zhromažďovanie, uchovávanie a predávanie informácií z generácie na generáciu umožňuje spoločenský i osobný vývoj.
• Normatívna funkcia- život v spoločnosti je regulovaný systémom morálnym, právnym ...
• Projektívne odreagovanie- kultúra vyvíja tlaky a obmedzenia, ale súčasne poskytuje možnosti odreagovania (šport, tanec...)
• Funkcia ochrany- chráni jedinca i spoločnosť pred škodlivými vplyvmi
Modálna osobnosť- tento pojem prvýkrát použil R.Linton a A.Kardiner, ktorí hovorili tiež o tzv. bazálnej osobnosti. Pojem bazálna osobnosť vyjadruje typického príslušníka danej kultúry.
- J.Szceoaňski vymedzuje pre modálnu osobnosť tieto znaky:
1; Osobnosti, ktoré sa objavujú štatisticky najčastejšie.
2; Súbor spoločných typických vlastností vyskytujúcich sa u veľkého počtu jednotlivcov cez rozdiely vo vonkajšom správaní.
3; Osobnosť, ktorá najvýraznejšie vyjadruje podstatné hodnoty danej kultúry a to aj vtedy, ak sa objavia len v malom počte danej spoločnosti.
-modálna osobnosť je teda typickým produktom určitej spoločnosti. Faktory, ktoré utvárajú modálnu osobnosť:
-materinská starostlivosť
-afekcie dieťaťa s matkou
-raná disciplína
-sexuálna disciplína
-kontrola agresie
-uvedenie do práce
-puberta
-manželstvo
-povaha účasti na spoločenskom živote
-faktory spoločenskej kohézie
-projektívne systémy
-uvedené faktory reprezentujú situácie, z ktorých sa vyvíja modálna osobnosť, tj. základné črty osobnosti odpovedajúce danej kultúre a vyjadrujúce ich spoločenskú adaptalitu.
