- Sociálne zručnosti – F. M. Gresham ich definuje ako „situačne špecifické správanie, ktoré má u detí a mládeže v školskom prostredí významné sociálne dôsledky, ovplyvňuje akceptáciu spolužiakmi, obraz seba, školskú adjustáciu, školskú úspešnosť a hodnotenie sociálnych zručností inými“. Rozlišuje päť zložiek sociálnych zručností: 1. kooperáciu, 2. asertivitu, 3. zodpovednosť, 4. empatiu, 5. sebakontrolu (Gajdošová, s. 104).

- Sociálne správanie – zložky sociálnych zručností sa v školskom prostredí prejavujú nasledovnými prejavmi správania:

1. kooperácia – žiak kooperuje so svojimi spolužiakmi, vhodne žiada o pomoc, sleduje inštrukcie, prispôsobuje sa riadeniu.
2. asertivita – žiak sa pripája k aktivitám a skupine, iniciuje rozhovor so spolužiakmi, pozýva ostatných ku hre, predstavuje sa novým ľuďom.
3. zodpovednosť – žiak si pýta povolenie odísť, pýta si povolenie použiť veci inej osoby, vhodne sa pýta na pravidlá správania, vhodne odpovedá na otázky.
4. empatia – žiak počúva spolužiakov, keď hovoria o svojich problémoch, spolucíti s ostatnými, ak sa im stane niečo zlé, povie alebo ukáže priateľom, že ich má rád, povie im niečo pekné.
5. sebakontrola – žiak vhodne odpovedá na fyzickú agresivitu, prijíma dobre kritiku, kontroluje svoje správanie v konfliktových situáciách, vhodne odpovedá na hnev alebo dobiedzanie (Gajdošová, s. 104).

- Sociálna interakcia – prevažná časť výchovno-vzdelávacieho procesu sa uskutočňuje prostredníctvom sociálnej interakcie, ktorú uskutočňuje učiteľ so žiakmi, žiaci s učiteľom a žiaci navzájom. Žiaci sa aktívne podieľajú na procese výchovy a vzdelávania, ktoré riadi, koordinuje a usmerňuje učiteľ (Kačáni, s. 136 - 137).

- Sociálna konformita – prispôsobenie sa mienke druhých; formálna (dodržiavanie školského poriadku, učebných osnov, dĺžky vyučovacích hodín), neformálna (dodržiavanie nepísaných hodnôt a očakávaní školy i učiteľov) (Kačáni, s. 173).

- Sociálna mobilita – pohyblivosť sociálnych skupín v spoločenskej štruktúre; horizontálna sociálna mobilita – prechod ľudí z jednej sociálnej skupiny do druhej; vertikálna sociálna mobilita – presun do inej sociálnej vrstvy alebo triedy.

- Sociálni pracovníci – ich úlohou je pomáhať ľuďom pri riešení ich ťažkej sociálnej situácie; predpoklady sociálneho pracovníka: absolvovanie študijného odboru strednej odbornej alebo vysokej školy so sociálnym, alebo sociálno-právnym zameraním, vzťah k ľuďom, schopnosť jednať s ľuďmi, kultivovaný prejav a vystupovanie, správnosť úsudku, trpezlivosť.

- Sociálne prispôsobenie – sociálna integrácia; akceptovanie a rešpektovanie sociálnych hodnôt a sociálnych noriem v integrácii s inými ľuďmi.

- Sociálna rola - spája sa s každou pozíciou v sociálnej skupine. Určuje, ako sa má osoba v danej pozícii správať k ostatným členom skupiny.

- Sociálna skupina – združenie dvoch alebo viacerých osôb, ktoré majú niektoré spoločné ciele, vytvárajú spoločné normy a vzájomnú závislosť sociálnych rolí. Každá sociálna skupina je dynamická jednotka (Kačáni, s. 171 – 172).

- Sociálny status – pojem, ktorý je úzko spätý s pojmami sociálna pozícia a sociálna rola. Označuje miesto, ktoré jednotlivec má v sociálnej skupine alebo sociálnom systéme na základe svojich vlastností. Zvyčajne sa spája so symbolom.

- Sociálne učenie – jedinec sa od raného detstva učí žiť medzi ľuďmi, spolupracovať s nimi, vychádzať s nimi; sociálnym učením si osvojujeme sociálne vedomosti, postoje, potreby, hodnoty a sociálne správanie, formujeme motívy a charakter (Kačáni, s. 130).

- Sociálny vývin – postupný komplexný celoživotný proces premien prevažne biologickej bytosti, ktorou je človek pri svojom narodení na bytosť spoločenskú; je ovplyvňovaný mnohými faktormi; je modifikovaný procesom učenia, ktoré prebieha od najranejšieho veku dieťaťa v jeho stykoch so sociálnym okolím.

- Sociálne vzťahy – spoločenské vzťahy, ktoré vznikajú medzi ľuďmi v procese ich činnosti; zahŕňajú vzťahy politické, ekonomické, právne a mravné; z pohľadu pedagogickej psychológie sa jedná o vzťahy medzi žiakmi v triede (škole) a vzťahy medzi učiteľmi a žiakmi.