- Ekosystemický prístup k problémom so správaním – štyri hlavné výroky (Molnar, Lindquist):
- správanie je určené spôsobom, akým si jedinec každú danú situáciu interpretuje,
- často je viac spôsobov, ako možno jednu situáciu zmysluplne interpretovať,
- ak sa zmení interpretácia, zmení sa aj správanie,
- táto zmena v správaní potom ovplyvní vnímanie a správanie ostatných (Fontana)
- správanie a postoje – v sociálnej psychológii sa postoje zvyčajne skúmajú v súvislosti s problematikou sociálnej motivácie a regulácie sociálneho správania človeka. Kľúčové otázky v oblasti problematiky skúmania postojov:
- hľadanie nosného integrujúceho teoretického východiska, potrebné na vymedzenia postojov;
- problematika vnútornej štruktúry postoja;
- vzťah medzi postojom a reálnym správaním človeka (Janoušek, s. 86).
- modifikácia správania – metóda regulácie sociálneho správania, ktorá sa spočiatku používala ako klinická metóda v psychoterapii na liečenie neuróz, neskôr sa začala aplikovať na psychicky zdravé osoby, s cieľom vypestovať u nich návyky, ktoré by zabezpečili ich adaptáciu na životné podmienky spoločnosti.
- morálne správanie – je centrálnym aspektom existencie morálnej osoby; správanie človeka možno posúdiť ako dobré alebo zlé, podľa pohnútok konajúceho; morálne správanie však plne nedefinuje morálnu osobu.
- poruchy správania – sú charakteristické prejavmi, ktoré sa odlišujú od normálneho správania (krádeže, klamstvo, záškoláctvo, úteky z domu a tuláctvo, delikvencia) (Kačáni, s. 106 – 208).
- problémové správanie – podľa J. Eysnecka: osobné problémy správania (nezodpovednosť, citová nestálosť, náladovosť, pocity menejcennosti, rozmaznanosť, lenivosť, vnútorné konflikty, nevýkonnosť, čudáctvo, nervozita, dráždivosť, neuroticizmus); sociálne problémy správania (sexuálne delikty, nedostatok záujmu, panovačnosť, neobľúbenosť, sebectvo, záchvaty zlosti, fantazijné klamanie, hrubosť); introverzia (psychoneurotické príznaky, depresie, samotárstvo, roztržitosť, denné snenie, citlivosť); extroverzia (neposlušnosť, deštruktívnosť, divokosť, záškoláctvo, bitky, vyrušovanie, neslušné správanie, krádeže, klamanie) (Gajdošová, s. 99).
- problémy so správaním – faktory, ktoré sa podieľajú na vzniku problémov detí v správaní sú rôznorodé a početné. V podstate ich môžeme rozdeliť na faktory:
- exogénneho charakteru,
- endogénneho charakteru,
- kombinované.
- rušivé správanie – druhy: 1. rušivé rozprávanie, 2. „skákanie“ do reči, 3. predvádzanie sa, 4. všeobecná nezdvorilosť, 5. neupratanie si po sebe, 6. vandalizmus, 7. násilné správanie sa voči spolužiakom, 8. násilné správanie sa voči učiteľom.
- sociálne, spoločenské správanie - správanie môžeme rozdeliť do troch základných skupín:
- asertívne – priame, primerané a úprimné vyjadrovanie vlastných myšlienok, citov a názorov v pozitívnej aj negatívnej podobe bez porušovania práv iných ľudí, či svojich vlastných práv;
- pasívne (neasertívne) – osoba sa svojim verbálnym prejavom bráni, skrýva sa za neurčitosť, vyhýba sa pohľadom očí, má neistý postoj, gestá prezrádzajú úzkosť, obhajovanie sa;
- agresívne – osoba vo verbálnom prejave útočí, aj neverbálne prejavy prezrádzajú nadradenosť, zvýšený a sarkastický tón hlasu, svojim správaním porušuje práva iných ľudí (Kačáni, s. 169 – 170).
