Pojem používaný v sociálnej psychológii, pochádza z francúzskeho slova rôle – sociálna funkcia osobnosti; prijatým normám zodpovedajúci spôsob správania ľudí v závislosti od ich statusu alebo postavenia v spoločnosti, v systéme medziľudských vzťahov. Pojem rola zaviedol do sociálnej psychológie G. Mead (interakcionizmus).

Plnenie určitej roly má „osobnostné zafarbenie“, ktoré závisí od poznatkov človeka a jeho schopnosti plniť danú rolu, od jej významu pre neho, od snahy plniť očakávania okolia. Množstvo rol je určované rôznorodosťou sociálnych skupín, druhov činností a vzťahov, v ktorých sa osobnosť nachádza, ako aj jej potrebami a záujmami.

Rozlišujeme roly sociálne, podmienené postavením indivídua v systéme objektívnych sociálnych vzťahov (roly profesionálne, sociálno-demografické a podobne) a roly medziosobnostné, určené postavením indivídua v systéme medziľudských vzťahov (vodca, outsider a podobne). Vyčleňujeme tiež roly aktívne, ktoré plní jedinec v danom momente a latentné, ktoré sa v danej situácii neprejavujú. Okrem toho rozlišujeme roly inštitucionalizované (formálne, konvenčné), späté s formálnymi požiadavkami organizácie, do ktorej subjekt patrí a živelné, späté so živelne vznikajúcimi vzťahmi a druhmi činnosti.

V západnej sociológii a psychológii sa rozšírili rozličné rolové koncepcie osobnosti, ktorých spoločným metodologickým nedostatkom je ignorovanie objektívnych sociálno-historických podmienok, v konečnom dôsledku určujúcich požiadavky a očakávania vzhľadom na rolové správanie človeka. V týchto koncepciách sa osobnosť považuje za súbor rôznorodých rolových masiek, ktoré určujú jej vonkajšie správanie bez vzťahu k jej vnútornému svetu, pričom sa ignoruje jej osobitosť, aktívna podstata a celostnosť.

Pojem rola sa v odbornej literatúre používa v súvislosti s týmito pojmami:

- Hranie rol – jedna z metód výučby – inscenačná metóda; pomáha žiakom vyjadriť vlastné osobné postoje a myšlienky.

- Konflikt rol – človek hrá v živote vždy viacero rol a musí sa naučiť vhodne ich spájať. Nie vždy možno tieto roly realizovať tak, ako sa to vyžaduje, vtedy dochádza ku konfliktu rol (Kačáni, s. 176).

- Rola pohlaví – rodové roly, zaužívané roly muža a ženy; medzi zaužívané ženské roly patrí starostlivosť o deti, o domácnosť a o manžela, teda takzvané „udržiavanie tepla v rodinnom krbe“, žena má byť podľa noriem našej kultúry tolerantná, emocionálne založená, empatická a súcitná, má ochotne pomáhať a milovať deti; muž sa označuje za „živiteľa rodiny“, jeho úlohou je teda chodiť do práce a zarobiť dostatočné množstvo peňazí, aby rodinu uživil (Lukšík, Supeková, s. 52 - 53).

- Rola učiteľa – je druhom sociálnej roly; učiteľ má vyučovať a vychovávať, mal by byť k žiakom láskavý, pomáhať im v učení a uľahčovať im ho, organizovať dianie v triede tak, že žiakov prizýva k rozhodovaniu a hodnoteniu; mal by byť empatický, akceptujúci, starostlivý a úprimný (Kačáni, s. 140).

- Sociálna rola – súhrn očakávaní spoločnosti, ako sa má človek správať v istej spoločenskej pozícii. Vzťahuje sa nielen na vonkajšie správanie, ale aj na vedomosti a city (Kačáni, s. 176).

- Vzory rol – v procese socializácie si dieťa osvojuje základné normy správania, stotožňuje sa s nimi; rodičia a učitelia slúžia v tomto smere dieťaťu ako model, vzor.