referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Vladimíra
Streda, 16. októbra 2019
Definícia základných psychologických pojmov
Dátum pridania: 21.04.2008 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: majica
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 3 151
Referát vhodný pre: Vysoká škola Počet A4: 9.5
Priemerná známka: 2.97 Rýchle čítanie: 15m 50s
Pomalé čítanie: 23m 45s
 

KOGNITÍVNY

Pojem pochádza z latinského slova cognitio – vedomosti, poznanie; znamená poznávací, týkajúci sa poznania. Pojem kognitívny nachádzame v odbornej literatúre v súvislosti s nasledujúcimi pojmami:

- Kognitívne činitele a učenie – osobnosť môžeme vymedziť ako súhrn stabilných a trvalých vlastností nonkognitívneho duševného života jedinca; afektívne činitele interagujú s kognitívnými činiteľmi a sú nimi ovplyvňované, avšak napriek tomu sú tieto dva druhy navzájom funkčne nezávislé; ani kognitívne činitele ako je vysoká inteligencia, nezaručujú zrelosť pokiaľ chýbajú skúsenosti, ktoré vyžaduje učenie (Fontana, s. 185 – 186, 266)

- Kognitívna oblasť – otázky výsledkov učenia v oblasti poznania; B. S. Bloom určil kategórie v kognitívnej oblasti:

  1. znalosti – fakty, výrazy, teórie a podobne; požiadavky na žiakov na prvej úrovni taxonómie kognitívnych funckií: povedať, vymenovať, vybaviť si, označiť.
  2. porozumenie – pochopiť význam znalostí; požiadavky na žiakov na druhej úrovni taxonómie kognitívnych funckií: vysvetliť, odlíšiť, odvodiť, dať príklady.
  3. uplatnenie – uplatniť znalosti a porozumenie v nových konkrétnych situáciách; požiadavky na žiakov na tretej úrovni taxonómie kognitívnych funkcií: predviesť, vykonať, vyriešiť, použiť.
  4. analýza – schopnosť rozdeliť látku na jej stavebné súčasti a rozpoznať vzťahy medzi nimi; požiadavky na žiakov na štvrtej úrovni taxonómie kognitívnych funkcií: popísať, rozčleniť, rozlíšiť, vybrať.
  5. syntéza – schopnosť usporiadať tieto súčasti do nových a zmysluplných vzťahov a tým vytvoriť nový celok; požiadavky na žiakov na piatej úrovni taxonómie kognitívnych funkcií: skombinovať alebo zostaviť, navrhnúť, vytvoriť.
  6. hodnotenie: schopnosť posúdiť hodnotu látky s použitím explicitných a súdržných kritérií buď vytvorených samostatne, alebo odvodených z práce iných; požiadavky na žiakov na šiestej úrovni taxonómie kognitívnych funkcií: zhodnotiť, porovnať, skritizovať, zdôvodniť (Fontana, s. 160 – 162).

- Kognitívny prístup k učeniu – ak máme porozumieť učeniu, musíme sa zaoberať schopnosťou jedinca reorganizovať svoje psychologické pole; jedinec nie je mechanický výtvor jeho prostredia, ale aktívny činiteľ v procese učenia (úmyselne sa snaží spracovávať a triediť tok informácií prijímaných z okolitého sveta); teória kognitívneho prístupu k učeniu – inštrumentálny konceptualizmus (Fontana, s. 146 – 147).

- Kognitívny štýl – relatívne stále individuálne zvláštnosti poznávacích procesov subjektu, ktoré sa prejavujú v jeho stratégii poznávania; teória kognitívneho štýlu obsahuje nasledovné dimenzie:

  • Presnosť – približnosť,
  • Závislosť na poli – nezávislosť na poli (kognitívna diferenciácia),
  • Uvážlivosť – impulzívnosť (Fontana, s. 200 – 204).

- Kognitívny vývin – podľa J. Piageta dosahuje dieťa kognitívnu zrelosť v štyroch od seba odlišných a na seba nadväzujúcich štádiách: senzomotorické štádium (0 – 2 roky), predoperačné štádium (2 – 7 rokov), štádium konkrétnych operácií (7 – 11 rokov), štádium formálnych operácií (od 11 rokov) (Kačáni, s. 104).

 
   1  |  2  |  3  |  4  |  5    ďalej ďalej
 
Zdroje: KOLEKTÍV AUTOROV: Stručný psychologický slovník. Bratislava, Pravda 1987, LUKŠÍK, I., SUPEKOVÁ, M.: Sexualita a rodovosť v sociálnych a výchovných súvislostiach. Bratislava, Humanitas 2003, KAČÁNI, V. a kolektív: Základy učiteľskej psychológie. Bratislava, SPN 1999 , JANOUŠEK, J. a kolektív: Sociální psychologie. Praha, SPN 1988, FONTANA, D.: Psychologie ve školní praxi. Praha, Portál 1997, GAJDOŠOVÁ, E.: Školský psychológ a jeho vstup do humanizácie našich škôl. Bratislava, Príroda 1998
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.