Slovo emócia sa často rovnocenne používa so slovom pocit. Existuje veľké množstvo pocitov, napr. radosť, zlosť, náklonnosť, spokojnosť, hanblivosť, sklamanie, hnev, panika, obava a iné. Podľa D. Golemana medzi základné patria: hnev, zlosť, láska, smútok, prekvapenie, obava, odpor, hanba, vina, šťastie... /Brockert, S.; Braunová, G.: Testy emocionálnej inteligencie, Ikar, a.s., Bratislava 1997, str. 20/.

Emócie nám pomáhajú rýchlo reagovať na nečakané udalosti, rýchlo a isto sa rozhodovať a bez slov komunikovať s inými ľuďmi. Náš vnútorný hlas nám v mnohých prípadoch pomôže pri rozhodovaní lepšie ako všetky racionálne úvahy. Emócie sú nielen pomocníkom pri rozhodovaní, ale aj prostriedkom komunikácie.

Komunikatívnu funkciu citov výstižne vyjadril psychológ Keith Oatley: "Emocionálne signály medzi ľuďmi sú v podstate jednoduché. Pôsobia ako siréna policajného auta alebo sanitky. Človek sa síce nedozvie, čo sa stalo, ale ak sedí za volantom, jednoducho urobí miesto a nechá auto prejsť." /Märtinová, D.; Boecková, K.: Emocionálna inteligencia, Slovenský spisovateľ, a.s., Bratislava 1996, str. 21/.


4. ZÁKLADY EMOCIONÁLNEJ INTELIGENCIE

Základom emocionálnej inteligencie je päť zvláštnych schopností, ktoré by sa mali podporovať už od detstva:

1.sebavedomie
2.sebariadenie
3.sebamotivácia
4.empatia
5.angažovanosť


4.1. SEBAVEDOMIE - POZNANIE VLASTNÝCH EMÓCIÍ

Sebavedomie je uvedomovanie si a poznanie vlastných emocií. Ľudia, ktorí si tieto veci nedokážu uvedomiť, sú nezávislí, duševne zdraví a zastávajú skôr pozitívny postoj k životu. Či sa nám bude dariť takmer vo všetkom o čo sa snažíme, závisí predovšetkým od toho, ako hľadíme na seba samých. Tí, čo si vážia sami seba, zvyčajne k sebe priťahujú úspech a šťastie a naopak, tí, čo majú nedostatok sebaúcty, bývajú priam namočení v problémoch.


4.2. SEBARIADENIE - ZVLÁDANIE VLASTNÝCH EMÓCII

Poznať sám seba a predovšetkým vlastný citový život vytvára základ pre sebariadenie. Človek by mal ovládať vlastné nálady a pocity tak, aby pod vplyvom stresu neznervóznel, ale ostal pokojný. Každý z nás by sa mal naučiť zaobchádzať s vlastnými citmi, aby sa dokázal ubrániť pred pocitom strachu a aby sa rýchlo zregeneroval po negatívnych pocitoch.

Emocionálne sebaregulovanie je práca na plný úväzok: prejavuje sa na knihách, ktoré čítame, na hudbe, ktorú počúvame, na výbere priateľov a podobne. Vedome či nevedome cítime, čo lahodí našej duši. Ľudia intenzívnych citov hľadajú ticho prírody, aby sa upokojili, a ťažšie sa vzrušujúce povahy zasa cítia potrebu skákať na lane alebo lietať na rogale, aby bol ich citový život v poriadku.

Nesmieme však zabúdať, že city predstavujú aj istý potenciál. Emocionálna sila rozhoduje o tom, ako sa nám podarí rozvinúť naše vrodené vlohy. Thomas Alva Edison to jednoducho sformuloval takto: "Génius nie je nič iné, len práca a usilovnosť." /Märtinová, D.; Boecková, K.: Emocionálna inteligencia, Slovenský spisovateľ, a.s., Bratislava 1966, str. 45/
Spoznanie vlastných citov je alfou a omegou emocionálnej inteligencie. Len ten, kto sa naučí všímať a vnímať emocionálne signály a akceptovať ich, dokáže svoje city riadiť a prehlbovať.


4.3. SEBAMOTIVÁCIA - SCHOPNOSŤ SÁM SEBA MOTIVOVAŤ

Každý z nás by mal byť usilovný a vytrvalý, mal by vedieť zotrvať pri jednej úlohe. Nikdy by sme nemali zúfať a strácať odvahu, ak sa nám niečo nepodarí. Len vysoké IQ z nás neurobí výborných študentov alebo nositeľov Nobelovej ceny. Skutočný výkon si vyžaduje výdrž, radosť z učenia, sebaistotu a schopnosť nedbať na porážky.