Emocionálna inteligencia

1. INTELIGENCIA

Inteligencia pochádza z anglického slova inteligence, čo znamená dôvtip, pochopenie, nápad. Je to relatívne stabilná štruktúra rozumových schopností človeka. Pod týmto pojmom môžeme chápať aj systém rozumových operácii, štýl a stratégiu riešenia problémov. Čiže, všeobecne ju môžeme definovať ako schopnosť čo najlepšie vyhovieť požiadavkam, ktoré na nás kladie svet.
Okrem toho, že inteligencia zahŕňa schopnosť abstraktného myslenia, formálnu logiku, chápanie ucelených súvislostí a rozsiahle všeobecné znalosti, jej neodmysliteľnou súčasťou sú vlastnosti ako kreativita /tvorivosť/, organizačný talent, angažovanosť, motivácia, psychologické vlohy a ľudskosť, čiže emocionálne a sociálne schopnosti.


2. EMOCIONÁLNA INTELIGENCIA

Pojem „emocionálna inteligencia“ použili po prvýkrát v roku 1990 psychológovia Salovey z Harvardovej univerzity a John Mayer z New Hampshirskej univerzity (Shapiro, s. 14). Tento pojem použili pre opis emocionálnych vlastností, ku ktorým zahrňujú:
empatiu, vyjadrovanie a chápanie pocitov, ovládanie nálady, nezávislosť, prispôsobivosť, obľúbenosť, schopnosť riešenia medziľudských vzťahov, vytrvalosť, priateľskosť, láskavosť a úctu.

„Všeobecný inteligenčný faktor“, ktorému hovoríme IQ, sa považuje za veľmi stabilný po dosiahnutí šiesteho roku života dieťaťa (Shapiro, s. 16).

Emocionálna inteligencia, označovaná ako EQ, bola po prvykrát definovaná ako „súčasť sociálnej inteligencie, ktorá zahrňuje schopnosť sledovať vlastné aj cudzie pocity a emócie, rozlišovať ich a využívať tieto informácie vo svojom myslení a konaní.“
Jedným zo základných rozdielov IQ a EQ je ten, že EQ nemožno chápať ako merateľnú veličinu. Nemôžeme ľahko merať väčšinu osobnostných a sociálnych črt, ako je láskavosť, sebavedomie alebo úcta k druhým, ale môžeme ich v deťoch rozpoznať a uznať, že sú dôležité..

Vedci sa zhodujú, že emócia a cit sú svojím spôsobom inteligenciou, pretože spĺňajú jej základné kritériá, ktoré uvádza aj John Mayer:
1. môže byť rozdelená na niekoľko mentálnych schopností;
2. schopnosti vychádzajúce z inteligencie musia byť vo vzájomnom vzťahu a musia byť vzájomne previazané – teda „stáť a padať“ ako celok;
3. schopnosti musia mať významnú náväznosť na tradičnú inteligenciu;
4. schopnosti dané inteligenciou by sa mali „rozvíjať vekom a skúsenosťami“.

Emocionálna inteligencia je schopnosť poznať a ovládať vlastné emócie aj emócie ostatných ľudí. Od tejto schopnosti závisí, do akej miery sa jedinec presadí so svojimi schopnosťami a zručnosťami v určitom sociálnom prostredí. Zahŕňa také kvality ako je chápanie vlastných citov, schopnosť vcítiť sa do iných ľudí a riadiť city tak, aby sa zlepšila kvalita života. Na rozdiel od IQ teda môžeme u EQ s istotou povedať, že je základom úspešnosti a spokojnosti človeka v jeho živote. Okrem schopností, ktoré sú určené IQ (rozmýšľať, skúšať, rozhodovať sa na základe logiky – na všetko potrebujeme pokoj a čas, ktorý v dnešnej dobe často nemáme), potrebujeme pre každodenné bytie aj tie, ktoré spadajú pod emocionálnu inteligenciu (v zásade bleskové, a preto aj nepresné rozhodnutia, ktoré sa nám však zdajú absolútne správne).


3. EMÓCIE A ICH VÝZNAM

Výraz "emócia" pochádza z latinského slova "movere" /hýbať, pohybovať sa/ a predpony "ex" /"x" vynechali latinčinári kvôli jazykovej elegancii, "emovere" znie hladšie, ako "exmovere"/. V oxfordskom slovníku angličtiny je emócia definovaná ako "akékoľvek rozrušenie alebo znepokojenie mysle, pocit, vášeň, stav akéhokoľvek mentálneho rozrušenia, či rozčúlenia" /Goleman, D.: Emoční inteligence, Columbus, Praha 1997, str. 273/.

Daniel Goleman zasa emócie označuje ako "pocity a s nimi spojené myšlienky, psychické a fyzické stavy a tiež rady pohnútok k určitému jednaniu" /Goleman, D.: Emoční inteligence, Columbus, Praha 1997, str. 273/.
Slovo emócia sa často rovnocenne používa so slovom pocit. Existuje veľké množstvo pocitov, napr. radosť, zlosť, náklonnosť, spokojnosť, hanblivosť, sklamanie, hnev, panika, obava a iné. Podľa D. Golemana medzi základné patria: hnev, zlosť, láska, smútok, prekvapenie, obava, odpor, hanba, vina, šťastie... /Brockert, S.; Braunová, G.: Testy emocionálnej inteligencie, Ikar, a.s., Bratislava 1997, str. 20/.

Emócie nám pomáhajú rýchlo reagovať na nečakané udalosti, rýchlo a isto sa rozhodovať a bez slov komunikovať s inými ľuďmi. Náš vnútorný hlas nám v mnohých prípadoch pomôže pri rozhodovaní lepšie ako všetky racionálne úvahy. Emócie sú nielen pomocníkom pri rozhodovaní, ale aj prostriedkom komunikácie.

Komunikatívnu funkciu citov výstižne vyjadril psychológ Keith Oatley: "Emocionálne signály medzi ľuďmi sú v podstate jednoduché. Pôsobia ako siréna policajného auta alebo sanitky. Človek sa síce nedozvie, čo sa stalo, ale ak sedí za volantom, jednoducho urobí miesto a nechá auto prejsť." /Märtinová, D.; Boecková, K.: Emocionálna inteligencia, Slovenský spisovateľ, a.s., Bratislava 1996, str. 21/.


4. ZÁKLADY EMOCIONÁLNEJ INTELIGENCIE

Základom emocionálnej inteligencie je päť zvláštnych schopností, ktoré by sa mali podporovať už od detstva:

1.sebavedomie
2.sebariadenie
3.sebamotivácia
4.empatia
5.angažovanosť


4.1. SEBAVEDOMIE - POZNANIE VLASTNÝCH EMÓCIÍ

Sebavedomie je uvedomovanie si a poznanie vlastných emocií. Ľudia, ktorí si tieto veci nedokážu uvedomiť, sú nezávislí, duševne zdraví a zastávajú skôr pozitívny postoj k životu. Či sa nám bude dariť takmer vo všetkom o čo sa snažíme, závisí predovšetkým od toho, ako hľadíme na seba samých. Tí, čo si vážia sami seba, zvyčajne k sebe priťahujú úspech a šťastie a naopak, tí, čo majú nedostatok sebaúcty, bývajú priam namočení v problémoch.


4.2. SEBARIADENIE - ZVLÁDANIE VLASTNÝCH EMÓCII

Poznať sám seba a predovšetkým vlastný citový život vytvára základ pre sebariadenie. Človek by mal ovládať vlastné nálady a pocity tak, aby pod vplyvom stresu neznervóznel, ale ostal pokojný. Každý z nás by sa mal naučiť zaobchádzať s vlastnými citmi, aby sa dokázal ubrániť pred pocitom strachu a aby sa rýchlo zregeneroval po negatívnych pocitoch.

Emocionálne sebaregulovanie je práca na plný úväzok: prejavuje sa na knihách, ktoré čítame, na hudbe, ktorú počúvame, na výbere priateľov a podobne. Vedome či nevedome cítime, čo lahodí našej duši. Ľudia intenzívnych citov hľadajú ticho prírody, aby sa upokojili, a ťažšie sa vzrušujúce povahy zasa cítia potrebu skákať na lane alebo lietať na rogale, aby bol ich citový život v poriadku.

Nesmieme však zabúdať, že city predstavujú aj istý potenciál. Emocionálna sila rozhoduje o tom, ako sa nám podarí rozvinúť naše vrodené vlohy. Thomas Alva Edison to jednoducho sformuloval takto: "Génius nie je nič iné, len práca a usilovnosť." /Märtinová, D.; Boecková, K.: Emocionálna inteligencia, Slovenský spisovateľ, a.s., Bratislava 1966, str. 45/
Spoznanie vlastných citov je alfou a omegou emocionálnej inteligencie. Len ten, kto sa naučí všímať a vnímať emocionálne signály a akceptovať ich, dokáže svoje city riadiť a prehlbovať.


4.3. SEBAMOTIVÁCIA - SCHOPNOSŤ SÁM SEBA MOTIVOVAŤ

Každý z nás by mal byť usilovný a vytrvalý, mal by vedieť zotrvať pri jednej úlohe. Nikdy by sme nemali zúfať a strácať odvahu, ak sa nám niečo nepodarí. Len vysoké IQ z nás neurobí výborných študentov alebo nositeľov Nobelovej ceny. Skutočný výkon si vyžaduje výdrž, radosť z učenia, sebaistotu a schopnosť nedbať na porážky.
4.4. EMPATIA - VNÍMAVOSŤ K INÝM ĽUĎOM

Empatia je schopnosť porozumieť citom druhého človeka. Pramení zo sebauvedomenia: čím otvorenejší sme k vlastným emóciám, tým dokážeme lepšie rozoznávať a rozumieť citom iných ľudí. Kľúčom k pochopeniu citov druhého človeka je schopnosť rozumieť neverbálnym prejavom: výrazu tváre, gestám, tónu hlasu a podobne.

Keď sa nám niekto zverí so svojimi starosťami alebo obavami, väčšinou odpovedáme vlastným podobným zážitkom alebo dobre mienenými radami. Pri každodenných rozhodnutiach alebo krízových situáciach je najvhodnejšie "aktívne počúvanie", čiže vcítenie sa do jeho citového a myšlienkového sveta bez toho, aby sme ho hodnotili. Schopnosť vcítiť sa do druhého človeka si však vyžaduje najprv akceptovanie a nepotláčanie vlastných citov. Pretože ten, kto má strach z vlastných citov, nedokáže zachytiť a pochopiť ani emocionálne signály iných ľudí.


4.5. ANGAŽOVANOSŤ - UMENIE MEDZIĽUDSKÝCH VZŤAHOV

Človek by nemal ľudí iba pozorovať, ale mal by byť aj medzi nimi. Nemal by sa pozerať na život len ako divák, no mal by sa snažiť s každým dobre vychádzať a mať radosť, že je medzi ľuďmi. Každé stretnutie s ľuďmi si vyžaduje sociálne schopnosti - zaobchádzanie so zákazníkmi, škriepka s partnerom alebo rozhovor pri hľadaní zamestnania.

Ako dobre vychádzame s druhými, závisí, okrem iného, od schopnosti budovať a pestovať vzťahy, rozpoznať a riešiť konflikty.
Kľúčom k zdravým a plnohodnotným medziľudským vzťahom je schopnosť "mať uši" pre city, prosby a problémy iných, odsunúť do úzadia vlastné želania. To si, však, vyžaduje čas, silu, kompromisy a ochotu riskovať.

„EQ v takomto chápaní však nemožno považovať a stotožňovať s horou dobra. EQ v styku s ľuďmi neznamená len „byť milý“. V istých momentoch sa jej uplatnenie môže prejaviť ako skôr „nebyť milý“... Ide skôr o sebaovládanie, o zvládnutie vlastných pocitov, ktoré treba vhodne a efektívne usmerniť v prospech spolupráce s ostatnými...“ (Dargová, s. 43).


5. IQ vs EQ

Musíme si uvedomiť, že IQ a EQ sa od seba nedajú oddeliť, pretože napriek rozdielnej váhe sú obidva stále faktory našej celkovej inteligencie. Navzájom sa doplňajú a kedˇ príde ku skutočnému rozhodovaniu a jednaniu majú rovnakú váhu ako city.
Veľmi dobre rozdiel medzi IQ a EQ znázorňuje nasledovná tabuľka.

IQ – inteligencia / EQ – inteligencia

premýšlanie, hľbanie / asociovanie
zhromaždovanie faktov / hľadanie nových ideí
rozoznať zmysel / sprostredkovať zmysel
rozhodovať logicky / rozhodovať metodou pokusu a omylu
čas a pokoj / tempo, netrpezlivosť
analyticky / všeobecne
riadený rozumom / riadený pocitmi
ľavá hemisféra / pravá hemisféra
myslieť / cítiť
izolovaný / zapojený
slová, čísla / ľudia a situácie
rozum, vzdelanie / cit, srdečnosť

Ďalší rozdiel medzi IQ a EQ je, že inteligenčný kvocient je po celú dobu života človeka viac-menej stály ( resp. nie je možné ho výrazne ovplyvniť ), schopnosti založené na a súvisiace s emocionálnou inteligenciou sú naučené schopnosti.
6. EMOCIONALIZACIA V ŠKOLE

Keďže EQ je menej geneticky podmienená, v porovnaní s IQ, ktorá sa po dosiahnutí určitého veku už nejako významne nemení, kvality EQ sa dlhodobo vyvíjajú, sú naučiteľné. Tým sa črtá škole a pedagogom nová úloha – naučiť deti chápať a zdieľať svoje emocie, i otvára príležitosť nadviazať tam, kde príroda a rodina skončila, a tým zväčšiť šance dieťaťa v živote na úspech. Aby bola výučba emocionálnych schopností účinná, musí zodpovedať i stupňu vývoja dieťaťa. Počas detského života je treba opakovať vždy v takej forme, ktorá najviac vyhovuje chápanie dieťaťa a problémom, s ktorými sa stretáva. Pozitívny vzťah k učiteľovi je preto významným motívom k požadovanému správaniu a je významný i pre prekonávanie prvých záťaží. Pri hľadaní odpovede - ako teda v školách rozvíjať EQ našich detí – treba zdôrazniť, že univerzálna metoda neexistuje. Vždy sa totiž spája s atmosférou vo výučbe. Škola je prostredím budovaným vzťahov : učiteľ – žiak, žiak – žiak. Učiteľ sa má snažiť porozumieť tomu, čo deti potrebujú a prežívajú, jasne a efektívne s nimi komunikovať, a tak vytvárať podmienky pre ich citový rast. Školy sa preto musia stať miestom, kde učiteľ a žiak budú spolu žiť, rozprávať sa, tešiť sa zo vzájomnej spoločnosti a ked sa zamerajú na to, čo je v živote dôležité, budú sa kognitívne ciele dosahovať prirodzenejšie.


7. METODY

Vymedzenie základných metod rozvíjania emocionálnej inteligencie detí podáva CHARLES, jeden z odborníkov na rozvíjanie citov detí, ktorý hovorí o troch okruhoch foriem a metod ( In:Zelina, Zelinová, 1995/96,s.67 ) :

1. Psychologická podpora zo strany učiteľa :
- akceptovať odpovede žiakov, ich pocity a city, zapájať žiakov do plánovania, hodnotenia ich zážitkov z diania v triede.
- realizovať rozhovory na tému prežívania a to individuálne alebo v skupinách.
- umelecké vyjadrovanie detí : výtvarné techniky, hudobné a rytmické vyjadrenie, tvorivé písanie, modelovanie.
- technika ,,panáčika´´ ( smutné, veselé tváre )
- slávnosť

2. Samoorganizovanie činnosti deťmi :
- voľná práca

3. Intelektuálne cvičenia : učiteľ sa stáva členom skupiny :
- cvičenia na aktívne počúvanie
- cvičenia typu súhlasím – nesúhlasím
- cvičenia s riešením prípadu, problémov
- cvičenia s hraním rolí
- diskusné cvičenie riadené deľmi
- citová inventarizácia – žiaci spomínajú čo pekné a čo škaredé zažili, rozbor situácií, najmä nepríjemných

Zmyslom cvičení je posilňovanie pozitívneho cítenia a učiť sa sebaovládaniu. Špecigický význam majú relaxačné cvičenia ako stav regenerácie organizmu. Ponúknuté metody a stratégie rozvoja EQ detí sa môžu stať len miestom odrazu, tj. Tvorivo – humanistický učiteľ nemôže ostať len pri nich, ponúka sa mu umenie, výchova prírodou a životom...