2. Klasické obdobie sociológie organizácie
Začiatok nepretržitého štúdia formálnych organizácií začal v prvých dvoch desaťročiach nášho storočia. (20.) Technický smer je reprezentovaný Taylorizmom, ktorého hlavné zásady sú vyjadrené v Taylorovej práci The Principles of Scientific Management z roku 1911. Teoretický prúd je v tom istom období iniciovaný analýzami Mawa Webera systematizovanými neskôr v súbornej práci vydanej po jeho smrti Wirtchaft und gesellschaft z roku 1925. A nakoniec tretím klasikom tejto disciplíny sa stal Henri Fayol s prácou Expóse des principes généraux d´administration , ktorá bola vydaná v roku 1908.
Napriek rôznemu štýlu a zameraniu všetkých troch bádateľov možno ich prístup zaradiť do rovnakého paradogmatického okruhu. Sledujú rovnaký problém, chcú stanoviť, za akých podmienok je dosiahnuté najúčinnejšie fungovanie organizácie. Na túto otázku odpovedajú podobne : organizácie fungujú najúčinnejšie vtedy, ak sa podarí premeniť ľudský faktor v celkom zautomatizovaný nástroj plniaci príkazy prichádzajúce z riadiaceho centra. Zároveň predpokladajú, že pomocou vedy možno vypracovať optimálne programy pre chod organizácií a tým poskytnúť riadiacemu centru objektívne najkvalifikovanejšie podklady pre rozhodovanie.
Max Weber prichádza v tejto súvislosti s tézou o čisto technickej prevahe byrokracie nad ostatnými formami organizácie. Taylor sa snaží priamo vo výrobnej praxi vypracovať pomocou časových a pohybových štúdií najúčinnejšie prostriedky pre realizáciu vytýčených výrobných cieľov. A Fayol chce stanoviť univerzálne platné princípy, ktorých dodržiavanie by maximalizovalo účinnosť chodu akejkoľvek organizácie.
Stanovisko klasikov teórie organizácie je vo svojom jadre dehumanizujúce. Vychádzajú z predpokladu, že organizačnú účinnosť možno maximalizovať jedine za cenu robotizácie indivídua. Medzi vysokou kvalitou plánovania chodu organizácie a po čisto technickej stránke menej vhodnou kvalitou ľudského materiálu, ktorým je nutné organizáciu zaplniť, je značný kontrast. Ideálnym riešením je prispôsobiť radového pracovníka čo najviac k výkonnému stroju a pracovníka riadiaceho spoľahlivému počítaču schopnému nájsť jediné správne riešenie najzložitejších úloh.
Účinnosť vo svete ľudí je podľa tohto pohľadu dosiahnuteľná len odhliadnutím od oblasti špecificky ľudských hodnôt, ktoré majú tendenciu odvádzať účelové úsilie ľudí nesprávnym smerom. Veda o ľudskom konaní, teda weberovská sociológia, ak sa má stať v technickom zmysle efektívnejšia, musí sa zároveň odkloniť od ľudských hodnôt a snažiť sa čo najviac priblížiť k vedám prírodným. Účinná veda je nehodnotiaca, je zbavená neproduktívnych hodnotiacich činností práve tak, ako je ich zbavený efektívne pracujúci výkonný pracovník, za ktorého preberá všetko riziko rozhodovania lepšie informované, a preto kompetentnejšie riadiace centrum.

2.1. Sociológia organizácie Maxa Webera
Asi by sme nenašli medzi významnejšími sociologickými teóriami zaoberajúcimi sa problematikou formálnych organizácií žiadnu, ktorá by tak či onak nereagovala na analýzy organizovaného jednania uskutočneného začiatkom nášho storočia nemeckým historikom a sociológom Maxom Weberom.
V súhrnnom nedokončenom diele Wirtschaft und Gesellschaft skúma Weber v širokom historickom zábere typické spôsoby, ktorými môžu byť ľudia hromadne organizovaní za účelom dosiahnutia špecifických cieľov. Weber vychádza z presvedčenia, že každý spôsob organizácie ľudí je založený na nerovnom postavení združených jednotlivcov. V rámci svojej typológie panstva potom skúma vzťahy nadvlády a podriadenia, ktorými je mocenská nerovnosť v rôznych historických a kultúrnych súvislostiach vyjadrovaná.
Pod panstvom Weber rozumie situáciu, kde vôľa vládcu (alebo celej vládnucej skupiny) dokáže ovplyvňovať jednanie ovládaných takým spôsobom, že ovládaní vykonávajú príkazy a nariadenia akoby z vlastnej vôle. Ako je známe, Weber rozlišuje tri typické formy legitímneho panstva: panstvo legálne, tradičné a charizmatické.
Všetky sa vyznačujú obdobnou, hierarchickou členenou mocenskou štruktúrou: vzťahy medzi vládcami a masou ovládaných sú sprostredkované príslušným správnym a vojenským aparátom. Medzi sebou sa však jednotlivé typy panstva rozlišujú spôsobom, ktorým je moc rozdelená medzi vládnucu menšinu a jej mocenský aparát, a hlavne všeobecným princípom svojej legitimity, teda princípom, na ktorom je založená ako lojalita aparátu, tak aj poslušnosť ovládaných.
Z hľadiska ďalšieho vývoja sociológie organizácie získal každý z troch Weberom organizovaných typov panstva akýsi iný význam: Weberom stanovené znaky legálneho (byrokratického) panstva sa stali na jednej strane akousi povinnou osnovou, na ktorej základe sa rozvíjala tak všeobecná sociologická teória organizácie, tak aj boli prevedené podľa nej empirické analýzy konkrétnych organizácií. Na druhej strane sa tieto znaky stali predmetom viacerých kritických rozborov, ktoré odhaľovali určité jednostrannosti obsiahnuté vo Weberovom poňatí.
Weberove analýzy panstva charizmatického a panstva tradičného našli v sociologickej literatúre omnoho menšiu odozvu. Sociológovia prenechali skúmanie týchto častí Weberovho diela historikom. Tým sa okrem iného pripravili o možnosť hlbšie pochopiť špecifickosť práve byrokratického modelu správy, ktorá vynikne až v porovnaní s rôznymi formami tradičnej správy. Na druhej strane ochudobnili sociologické skúmanie o tak dôležitý aspekt, akým je proces formovania trvalých organizačných štruktúr z voľnejších sociálnych zoskupení. Tieto momenty spolu s analýzou vodcovstva sa nachádzajú vo Weberových rozboroch charizmatického panstva.
Bez hlbšieho štúdia obidvoch zostávajúcich foriem panstva zostáva Weberova kritika poňatia byrokracie nutne neúplná. Mnohé tvrdenia, ktoré Weber vo svojich úvahách o byrokracii formuluje, sú ťažko pochopiteľné, ak nevezmeme do úvahy jeho tendenciu hovoriť o byrokracii ako o alternatívnej forme všetkých tradičných spôsobov správy. Práve dôvody historickej komparácie viedli Webera k vyzdvihnutiu určitých znakov byrokracie a k menšiemu dôrazu na iné znaky, často práve tie, ktoré v ďalšom rozvoji byrokratických aparátov začínajú naberať na význame a podmieňujú neúčinnosť každej byrokratickej mašinérie.