Za citový faktor sa považujú aj halucinácie, ktoré vznikajú prostredníctvom niečoho, čo máme vnútri – do vonkajšieho sveta. Halucinácie majú desivý obsah a pre pacienta je znesiteľnejšie byť s ním konfrontovaný ako s niečím, čo ide mimo neho, než ako s niečím, čo ho psychicky rozkladá. Vnímanie poskytuje spätnú väzbu nášmu jednaniu. Každý živý organizmus je v kontakte so svojim prostredím, niečo si z neho berie, nejako na neho pôsobí. Pre človeka je typické jednanie, ktorým dosahuje svojich cieľov. Pritom zachádza s vecami, zvieratami aj druhými ľuďmi (taktiež sám so sebou). Potrebuje spätnú väzbu, tj. Informácia o tom, ako sa jeho jednaniu darí, čoho už dosiahol, ako sa mu veci pod rukami menia, ako na to reagujú druhí a samozrejme, čo sa pritom všetkom deje s ním samým. Predmetom nášho vnímania je predovšetkým jednanie (jeho priebehy, výsledky a následky). Tieto informácie sú väčšinou tie najcennejšie pre poznanie sveta, v ktorom žijeme.

Osobnosť vnímajúceho sa pri vnímaní uplatní rôznymi spôsobmi. Napríklad sú ľudia, ktorí presne vnímajú detaily toho, čo je okolo nich, a iný, ktorí na seba nechajú pôsobiť celkový dojem, intuitívne veľmi presne vnímajú náladu alebo zmysel diania, ale detaily ich nezaujímajú.

Ďalšou dôležitou vlastnosťou je schopnosť vidieť nové, odpútať sa od toho, ako vidí väčšina ľudí, spútaných bežnými názormi a predsudkami. Túto schopnosť si pestujú napríklad maliari. Maliari si k novému pohľadu niekedy pomáhajú jednoduchým trikom. Obrátia sa k tomu, čo maľujú chrbtom, predklonia sa a pozrú sa medzi svojimi nohami.

Podnetová deprivácia

Súčasťou prežívania je neustály prúd vnemov, ktoré vznikajú pôsobením vonkajších a vnútorných podnetov. Čo by sa stalo, keby tieto podnety prestali pôsobiť? Odpoveď na túto otázku nepoznáme. Môžeme len obmedziť podnety na minimum. Pri pokusoch s podnetovou depriváciou môžu byť skúmané osoby umiestnené v tichej miestnosti, kde je čo najmenej predmetov pútajúcich pozornosť. Väčšina osôb, ktoré boli skúmané sa cítia aspoň na začiatku veľmi príjemne. Niektorí zaspia, iní sa oddajú dennému snívaniu alebo premýšľajú o svojich problémoch. Po niekoľkých hodinách sa môže objaviť zmätenosť. V dôsledku psychickej deprivácie došlo k prechodnej psychickej poruche. A však objavili sa aj správy o liečivom vplyve podnetovej deprivácie napr. pri obezite a vysokom krvnom tlaku. Veľmi záleží na našom očakávaní a samozrejme aj na tom, ako znášame samotu a ticho(introverti majú v tomto výhodu).


Vnímať sa učíme

Vnímať sa učíme podobne ako sa učíme chodiť alebo hovoriť. Napr., kde človek s bežnou skúsenosťou vidí stále, iba čiernu farbu, skúsený maliar rozozná rad odtieňov čiernej.

Príklad:
Experiment bádateľa. Bádateľ nosil určitú dobu okuliare so šošovkami, ktoré pôsobili, že všetko videl obrátene, „hore nohami“. Po čase sa mu informácie zachytávané sietnicou spojili s informáciami z ostatných zmyslov tak, že videl opäť ako predtým. Keď potom okuliare odložil, videl zase obrátene a musel sa znova učiť normálnému videniu.