Významnú úlohu má v reklame aj samotný tvar. Štvorec naznačuje solídnosť a jednotu, ale vyskytuje sa v reklame len málokedy. Viac sa využívajú obdĺžniky najmä v tlačenej reklame, trojuholník symbolizuje duchovno a kruh pôsobí ľahkým
dojmom.

Dôležitá pre účinnosť reklamy je aj skutočnosť, či jej príjemca porozumie. Prekážkou porozumenia v reklame býva nezhoda jej tvorcov, ako veľa je potrebné v reklame povedať. Príliš strohá reklama nemusí byť motivujúca, dlhá reklama naopak unavuje. Porozumenie však závisí aj od toho, či má príjemca reklamy záujem o daný produkt, vtedy je totiž ochotný vyvinúť viac psychickej námahy.. Dôležitú úlohu tu má aj prepojenosť medzi slovom a obrazom, slovom a zvukom, a všetkými týmito troma zložkami.

Reklama podporuje zvedavosť človeka a je často aj podnetom na rozmýšľanie. Dôvodom na premýšľanie by však nemala byť samotná reklama, ale produkt, ktorý propaguje. Napríklad reklamou, ktorá prinútila mnohých ľudí zamyslieť sa nad ňou bola kampaň agentúry Europlagát – sympatické dievča na plagáte a heslo Poznáte Lindu Kuklovú nielen zaujalo, ale ľudia sa začali medzi sebou o tejto „známej“ osobnosti rozprávať. Touto autoreklamou spoločnosť dokázala, že jej bilboardy si všimne každý. Táto kampaň totiž bežala vo viacerých štátoch s rôznymi menami – pražské plagáty sa napríklad zaujímali o to isté dievča, avšak s meno Tereza Procházková. Linda Kuklová teda neexistuje a aj napriek tomu každý, kto bol v čase kampane v Bratislave aspoň raz, si určite pamätá, kto to je.

Každý, kto sa snaží presadiť značku, službu alebo výrobok, usiluje sa o vytvorenie mediálneho mixu, ktorý zabezpečí čo najlepší kontakt s cieľovou skupinou. Jeho efektívnosť sa zvyšuje vytvorením stratégie a tým, že v komunikácii uplatňuje isté konštanty – značka, logo alebo slogan. Cieľom je totiž zabezpečiť rovnaké posolstvo pre spotrebiteľa bez ohľadu na prostriedok šírenia. Reklama je silný fenomén no nie je to jediné, čo ľudí ovplyvňuje. S tým musí tvorca reklamy počítať a snažiť sa reklamu postaviť na hodnotách, ktoré sú v živote človeka prioritné.

Deti a reklama
Deti bývajú začlenené do reklamy buď ako cieľová skupina, alebo v nej vystupujú. Jedno i druhé zadávatelia reklamy využívajú radi a často, pretože všeobecne platí, že deti dokážu najviac ovplyvniť nákupné správanie svojej rodiny. Stačí v nich len vzbudiť túžbu po ponúkanom lízatku, hračke či kolobežke a už je „ruka v rukáve“. Deti sú, hlavne v mladšom školskom veku, vysoko citlivé na reklamy prichádzajúce z televízie, rádia, prípadne obľúbeného časopisu. Ich potreby a hodnoty sú práve v štádiu vývoja a preto nie sú schopné v plnej miere analyzovať obsah reklamy.

Už pri zrode detskej reklamy pred niekoľkými desaťročiami sa začala diskusia o správnosti takéhoto ovplyvňovania, ba často až manipulovania detí. Vo všetkých vyspelých krajinách vláda pomocou zákonov obmedzuje túto reklamu – stanovuje pravidlá „hry“. Existuje tiež inštitúcia, ktorá dohliada na reklamou – Rada pre reklamu. Vydáva etický kódex, podľa ktorého sa musia tvorcovia reklamy riadiť, v opačnom prípade (ak príde sťažnosť) rozhodne arbitrážna komisia o jej stiahnutí z trhu. Tento kódex stanovuje základné pravidlá, ale taktiež sa venuje niektorým špeciálnym oblastiam ako je alkohol, tabakové výrobky, deti a mládež, lieky, zásielkový predaj, používanie štátnych symbolov, hry a lotérie.

Deti vo veku troch až štyroch rokov nie sú schopné rozlišovať v televíznom vysielaní medzi realitou a skutočnosťou a to ani v prípade, že sa im rodič bude snažiť podstatu reklamy vysvetlit. Príčinou je najmä nedostatok skúseností. V tejto vekovej skupine reklama asi najrýchlejšie dokáže vzbudiť potrebu niečo vlastniť, avšak pri uspokojení tejto potreby sa uspokojenie rýchlo vytráca a necháva miesto pre ďalšiu neuspokojenú potrebu. Niektoré produkty deti chcú nie preto, lebo ich potrebujú, ale pretože ich k tomu núti ich okolie – rovestníci – a vzbudzuje v nich dojem, že ak nebudú produkt mať, budú v kolektíve menejcennými. Dnes sú asi najznámejším príkladom Pokémoni, kedysi to boli céčka, pogy, guličky...

Deti okolo ôsmeho roku života sa začínajú v reklame lepšie orientovať. Začínajú ju hodnotiť. Rozlišujú medzi dobrou či zlou, alebo zaujímavou či nezaujímavou. Deväť-desaťročné deti začínajú reklamu konfrontovať so skutočnosťou. Sú citlivé na nesúlad medzi ideálnou predstavou a reálnymi možnosťami získať propagovaný produkt. Táto skutočnosť vedie k vzniku kritických až negatívnych postojov tejto vekovej skupiny.

Najlepšie to vystihuje ich časté tvrdenie: „Reklama klame.” Deti medzi 10. až 13. rokom sa stávujú spotrebiteľmi a začína sa u nich vývoj povedomia značiek. Skupina mládeže vo veku 14-19 rokov býva označovaná ako „reklamní narkomani”, pretože absorbuje aj časť reklamy určenej dospelému jedincovi. Pre tvorcov reklamy je najvýznamnejšia skupina detí vo veku medzi 7. a 14. rokom života – tzv. SKIPPIES (school kids with income and purchasing power), ktoré sa pod vplyvom reklamy stávajú jednak šíriteľmi informácií medzi svojimi rovesníkmi, jednak významnými spotrebiteľmi vybraných druhov tovaru. Podľa priekumov uskutočnených doma aj v zahraničí majú deti reklamu radi. Reklama opakovaná v rovnakom čase v rovnakom kontexte sa totiž stáva súčaťou sledovaného programu.

Ďalším dôvodom je spracovanie reklamy – dejovosť, emocionálnosť a dynamika. Deti ju intenzívne prežívajú, často vedia zápletky naspamäť a aj napriek tomu ich vždy sledujú. Reklamu majú radi aj kvôli jednoduchosti a ľahkej pochopiteľnosti zápletky – na problém existuje jednoznačné a jednoduché riešenie pomocou prezentovaného produktu. Nie len deti majú radi reklamu, kde vystupujú deti, ale aj dospelí – podľa prieskumov až 80% uviedlo, že ich viac oslovuje. Jednoznačným cieľom detskej reklamy je vytvorenie citového vzťahu medzi výrobkom a detskýmpríjemcom. Často sa zneužíva aj pri produktoch, ktoré nie sú primárne určené deťom – napríklad zajačik Azurit.