„Poznaj sám seba“ / Sokrates
Ľudia, ktorí berú veci povrchne, viac ich zaujíma obal ako obsah sú veľakrát presvedčení o dokonalosti svojho poznania. Nemajú tendenciu púšťať sa do hĺbky a žijú spokojní s pocitom dokonalosti a múdrosti.
Už v staroveku múdry a prefíkaný Aristopos, nazývaný aj „kráľovským psom“ veľmi vynaliezavo reagoval na sebadôveru svojho spoločníka a útok na svoju osobu výrokom: „ Ak nie sú zdravší tí, ktorý jedia veľmi mnoho, od tých, ktorý jedia len toľko, koľko potrebujú, tak nie sú vzácny tí, ktorí vedia mnoho, ale tí ktorí vedia užitočné veci.“ História, učiteľka poznania nám ponúka aj výrok , „Viem, že nič neviem“. Jeho autorom je Sokrates, ktorý celý svoj život venoval poznávaniu prostredníctvom dialógov. Poukázal na to, že nesprávne činy, skutky vyplývajú z nevedomosti. V minulosti za centrum poznania človeka považovali dušu, dnes vieme, že je to mozog v súčinnosti ďalšími orgánmi tela. Je aj všeobecne známe, že disponujeme obrovskou mozgovou kapacitou, ale využívame len nepatrnú čiastku. Náš mozog z biologického hľadiska tvorí : kôra – dreň, sivá – biela hmota, dve mozgové pologule, atď. V čom ale spočíva funkcia mozgu z pohľadu psychológa ? Na objasnenie otázky použijem schému, ktorá jednoduchou formou vystihne funkciu mozgu. A zároveň poukáže na základy vedného odboru akým je psychológia. Veda o duši, psychike človeka. Veda o prežívaní a správaní. Zobrazená schéma nám v zjednodušenej forme znázorňuje „mozog“
v tvare obdĺžnika, ktorý má dva otvory, vstup a výstup. Pred prvým vstupom si predstavíme vonkajšie podnety, ktoré vchádzajú do vedomia (mozgu). Tu nastáva proces spracovávania informácií daným subjektom – prežívanie.
Je samozrejmé, že tento postup je veľmi zjednodušený a že bez činnosti biologických funkcií ako sú receptory, zmyslové orgány, nervové dráhy je nemožný.
Mozog je orgánom, ktorý je nenahraditeľný a v spojitosti myslenia je ním obdarovaní jedine človek. Prijímame a spracúvame v ňom vonkajšie podnety individuálnym a originálnym spôsobom. Nie vždy je nám však jasné ako sa v ťažkých chvíľach stavať k závažným problémom.
Zaujímavosti o referátoch
Ďaľšie referáty z kategórie
Poznaj sám seba (priemyselná psychológia)
Dátum pridania: | 06.04.2002 | Oznámkuj: | 12345 |
Autor referátu: | dlbvftk | ||
Jazyk: | Počet slov: | 875 | |
Referát vhodný pre: | Stredná odborná škola | Počet A4: | 3.2 |
Priemerná známka: | 2.95 | Rýchle čítanie: | 5m 20s |
Pomalé čítanie: | 8m 0s |
Zdroje: 1/, 2/ -Greisinger,J.–Jobánková,M.: Základy psychológie, Osveta 1990, 3/ -Capponi,V.–Novák,N.: Sám sobě psychologem, Praha, Grada 1992