„Poznaj sám seba“ / Sokrates

Ľudia, ktorí berú veci povrchne, viac ich zaujíma obal ako obsah sú veľakrát presvedčení o dokonalosti svojho poznania. Nemajú tendenciu púšťať sa do hĺbky a žijú spokojní s pocitom dokonalosti a múdrosti.
Už v staroveku múdry a prefíkaný Aristopos, nazývaný aj „kráľovským psom“ veľmi vynaliezavo reagoval na sebadôveru svojho spoločníka a útok na svoju osobu výrokom: „ Ak nie sú zdravší tí, ktorý jedia veľmi mnoho, od tých, ktorý jedia len toľko, koľko potrebujú, tak nie sú vzácny tí, ktorí vedia mnoho, ale tí ktorí vedia užitočné veci.“ História, učiteľka poznania nám ponúka aj výrok , „Viem, že nič neviem“. Jeho autorom je Sokrates, ktorý celý svoj život venoval poznávaniu prostredníctvom dialógov. Poukázal na to, že nesprávne činy, skutky vyplývajú z nevedomosti. V minulosti za centrum poznania človeka považovali dušu, dnes vieme, že je to mozog v súčinnosti ďalšími orgánmi tela. Je aj všeobecne známe, že disponujeme obrovskou mozgovou kapacitou, ale využívame len nepatrnú čiastku. Náš mozog z biologického hľadiska tvorí : kôra – dreň, sivá – biela hmota, dve mozgové pologule, atď. V čom ale spočíva funkcia mozgu z pohľadu psychológa ? Na objasnenie otázky použijem schému, ktorá jednoduchou formou vystihne funkciu mozgu. A zároveň poukáže na základy vedného odboru akým je psychológia. Veda o duši, psychike človeka. Veda o prežívaní a správaní. Zobrazená schéma nám v zjednodušenej forme znázorňuje „mozog“
v tvare obdĺžnika, ktorý má dva otvory, vstup a výstup. Pred prvým vstupom si predstavíme vonkajšie podnety, ktoré vchádzajú do vedomia (mozgu). Tu nastáva proces spracovávania informácií daným subjektom – prežívanie.

Je samozrejmé, že tento postup je veľmi zjednodušený a že bez činnosti biologických funkcií ako sú receptory, zmyslové orgány, nervové dráhy je nemožný.
Mozog je orgánom, ktorý je nenahraditeľný a v spojitosti myslenia je ním obdarovaní jedine človek. Prijímame a spracúvame v ňom vonkajšie podnety individuálnym a originálnym spôsobom. Nie vždy je nám však jasné ako sa v ťažkých chvíľach stavať k závažným problémom.

Viacerí odborníci z psychológie sa pokúšajú nájsť cesty zvládania subjektívnych ťažkostí a cesty k ich riešeniu.

Zvládanie subjektívnych ťažkostí podľa Kondráša /1 :

Ř Znalosť ľudí a situácie zaviňujúcich subjektívne ťažkosti.
Ř Nepreceňovanie závažnosti ohrozenia.
Ř Zváženie významu subjektívnych faktorov – vedieť čo vlastne chceme a čo potrebujeme.
Ř Racionalizujúci prístup k starostiam a ťažkostiam. Pri racionalizácii človek ospravedlňuje svoje správanie, postoje, motívy tým, že hľadá pre ne prijateľné vysvetlenie, ktorým sa stavia do lepšieho svetla. Pripíše svojmu správaniu prijateľné motívy.
Ř Zvýšenie presnosti myslenia.
Ř Vytváranie správnych postojov a hodnotenia.

Ellis: /2 napríklad poukazuje na spôsob myslenia, alebo presnejšie, čo je dôležité pre správny spôsob myslenia.
- človek potrebuje byť milovaný, alebo uznávaný
- musí byť zdatný , inteligentný, výkonný vo všetkých smeroch
- mal by vedieť zvládať svoje city a trápenie spôsobené inými ľuďmi, alebo okolnosťami
- ak je niečo nebezpečné a ťažké, malo by sa tomu venovať zvýšená pozornosť
- je lepšie predísť životným ťažkostiam a konfliktom, ako ich čeliť

Vrátim sa však k jednoduchej schéme obdĺžnika, kde na obrázku č. 2 je znázornený výstup – správanie (finálny produkt podvedomia). Predstavme si, že obdĺžnik tvorí nádobu, do ktorej sa jedným otvorom voda vpúšťa a druhým vypúšťa. Ak je vonkajších podnetov veľa a východ je upchatý, v nádobe sa hromadí voda - energia, problémy…. (viď. na obrázku č. 2 sivá plocha) Naraz sa však východ uvoľní a voda vystrekne plným prúdom. Vyprázdni celý obsah nádoby. Pri premietnutí situácie na človeka to znamená silnú explóziu nekontrolovaného správania. Tento prejav je typický pre každého človeka. Inteligentnejší z nás majú väčšinou svoje prejavy správania pod kontrolou, alebo svoj netaktný „výbuch“ si včas uvedomia a potom konajú.

„ Chybami sa každý človek učí a s tými starými za nové ručí.“

Predvídať či posudzovať správanie je zložitou oblasťou. Najčastejším predsudkom patria napríklad / 3:
- Nikto nemôže posudzovať sám seba a svoje chovanie
- Za svoje chovanie sme vždy zodpovedný ľuďom, a to čo robíme sme povinný im vždy vysvetliť, zdôvodniť, ospravedlniť.
- Seriózny človek si stojí za svojim názorom ku ktorému sa priklonil. Nemôže predsa meniť svoj názor, inak je to osoba nezodpovedná, nedá sa na ňu spoľahnúť. A môže to byť aj vypočítavý prezliekač kabátov.
- Zrelý a vyrovnaný človek sa v sebe vyzná. Pozná svoje pohnútky a motívy a musí byť schopný zodpovedať každú otázku, týkajúcu sa všetkých súvislostí jeho chovania. Predsa keď normálny človek niečo robí, tak vie prečo. Kto nevie, tak klame alebo je zrelý na psychiatriu.
- Človek žije medzi ľuďmi, je na nich závislý.

Preto je potrebné s nimi dobre vychádzať.
- Keď je niekto inteligentný, musí uvažovať logicky.
- Kto chce dobre vychádzať so svojimi blízkymi, musí sa vedieť vžiť do ich kože.

Na obrázku č. 3 je znázornené predošlé jednoduché objasnenie vedomia, ale navyše je tam pridaný ďalší obdĺžnik, ktorý predstavuje podvedomie. Môžeme ich pomenovať aj ako pamäť vedomá a nevedomá. Vo vedomej pamäti sa odohráva všetko na úrovni vedomia. Niektorý autori tvrdia, že do nevedomej pamäti postupuje všetko čo je v úrovni vedomia, ale aj to, čo síce bežne registrujeme, ale si to neuvedomujeme. Z podvedomia sa nám udalosti vynárajú do vedomia v stave keď vedomá pamäť je v nízkej frekvencii. ( t.j. spá-nok, hypnóza ).

C.G. Jung švajčiarsky psychiater a filozof. Zakladateľ analytickej psychológie a tvorca typológie extrovert – introvert. Je toho názoru, že v nevedomí sa nachádza určitý potenciál poznania, ktorý v sebe zahŕňa údaje z predošlých generácií. Toto poznanie sa nám vynára a dopĺňa.

Každé dosiahnutie novej úrovne v rozvoji je obrovským skokom
a mení celú osobnosť.

	Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk

Poznaj sám seba (priemyselná psychológia)