Osobnosť
Vznik osobnosti v histórii spoločnosti je spojený s vývojom pracovnej činnosti človeka. Vzťah človeka k prírode je sprostredkovaný pracovnými nástrojmi. Osobnosť chápeme ako produkt spoločenských vzťahov, ako subjekt spoločenského systému.
Názory na definícii osobnosti sa doteraz stále líšia. Väčšinou sa pritom berie do úvahy povaha, inteligencia, emocionálna a motivačná stránka človeka. Osobnosťou sa obyčajne rozumie konkrétny človek, člen danej spoločnosti. Aby sa človek stal osobnosťou, musí dosiahnuť určitú úroveň psychického vývinu. Osobnosť je charakterizovaná určitými názormi a vzťahmi, vlastnými morálnymi potrebami, úrovňou aktivity a radom iných dôležitých vlastností, ktoré sa nevytvárajú naraz. Vznikanie a formovania osobnosti a jej zdokonaľovanie v priebehu života, ale tiež ako dôsledok výchovy a vývoja, sa obyčajne nazýva utváraním osobnosti.
G.Tarde osobnosť definuje ako individuálnu jednotu človeka-jednotu jeho duševných vlastností a dejov založenú na jednote tela a utváranú i prejavujúcu sa v jeho spoločenských vzťahov. Stručne povedané osobnosť je človek ako psychický celok. Rozvoj osobnosti závisí predovšetkým na dvoch základných faktoroch:
1.-zdedených, vrodených vlastnostiach a schopnostiach
2.-na vplyve prostredia, ktoré ovplyvňujú spôsob myslenia aj chovania
Osobnosť nie je abstrakciou, ale živou bytosťou, ktorú pozorujeme zvonka, alebo ktorú cítime vnútri a ktorá je u každého jednotlivca iná. Prejavuje sa charakteristickými vlastnosťami človeka v jeho spoločenskom prostredí. Tieto vlastnosti vystupujú niekedy ako normálny variant, nezriedka však prekračujú medze normy. V takýchto prípadoch sa osobnosť vyvíja smerom k duševnej poruche či chorobe. Dochádza k rozpadu osobnosti. Osobnosť charakterizuje niekoľko znakov, ktorými sú najmä charakter človeka, celková telesná konštitúcia, schopnosti. Významnú úlohu zohráva aj inteligencia. Osobnosť v pravom slova zmysle reprezentuje človeka, reprezentuje to, aký človek je, ako vníma sám seba a ako ho vníma jeho okolie čím sa líši od ostatných.
Osobnosť sa vyvíja v systéme vonkajších znakov:
a) schopnosti, ktoré sú predpokladom pre výkon určitej činnosti. Vyvíjajú sa na základe vrodených vlastností, ktoré nazývame vlohy. Človek sa s nimi nerodí, ale sa počas jeho života formujú. Miera schopnosti sa dá rozdeliť do troch základných skupín:
1-NADANIE:človek dosahuje nadpriemerné výsledky
2-TALENT:mimoriadne nadanie, dosahuje mimoriadne výsledky
3-GENIALITA:mimoriadny talent, vznikajú vrcholné diela s prínosom pre ľudstvo
b) temperament je najdôležitejšou zložkou, umožňuje vzájomné odlíšenie ľudí. Poznáme štyri typy :
sangvinik: otvorený, priamy, pohyblivý, aktívny, rýchlo sa nadchne, ale záujem ho aj rýchlo opustí, citovo nestály
cholerik: výbušný, prudký, netolerantný, škriepny, silné emocionálne prejavy, neprispôsobivý,
flegmatik: pokojný, vyrovnaný, menej prudké emocionálne prejavy, racionálny, spoľahlivý, nepodlieha náladám
melancholik: smutný, uzavretý, depresívny, precitlivený, city sa u neho rozvíjajú pomalšie ale sú stále
c) charakter je to súhrn najdôležitejších vlastností človeka. Prihliada k tomu, aký má človek vzťah k ľuďom, k práci, ku predmetom a veciam, ale aj k sebe samému.
d) záujmy predmety, ktorým človek venuje svoju pozornosť, čo ho zaujíma.
Základy osobnosti sa tvoria v útlom detstve. Formovanie osobnosti je proces, v ktorom si človek postupne osvojuje svoj sociálny štandart, vypracovaný spoločnosťou, skupinou, pričom tento proces môže byť intenzívny v závislosti od aktivity jednotlivca, od jeho subjektívnych prianí a schopnosti urobiť zo seba osobnosť určitého sociálneho typu. Sú ľudia, ktorí reagujú v konfliktnej situácii podráždene, neznesú kritiku a ani ten najmenší nátlak na svoju osobu. Naopak sú ľudia mimoriadne odolní voči tlakom prostredia. Človek by mal vedieť kým a čím je, čo chce, aby život nežil iba pasívne, ale aby ho skutočne prežíval. Čím viac a razantnejšie ide človek za svojim cieľom, tým viac hovorí iným čo môžu od neho očakávať a požadovať. Človek by sa v žiadnom prípade nemal dať zmanipulovať proti svojej vôli do úloh, ktoré nechce robiť. Byť sebou znamená progresívne riešiť svoju pozíciu a postavenie v skupine. To si vyžaduje značné sebavedomie, nezávislosť a tvorivosť. Preto je dôležité rozvíjať tieto vlastnosti človeka. Len tak sa môžeme stať dobrými členmi spoločnosti. To by malo byť cieľom nielen správania skupín, ale aj výchovy a sebaregulácie osobnosti.
Na základe prác, ktoré sa zaoberajú potrebami, požiadavkami a nárokmi ľudí, možno požiadavky, ktoré sa týkajú vlastností prostredia zoradiť podľa ich významu takto:
- požiadavky bezpečnosti a istoty v hmotnom aj sociálnom a emocionálnom zmysle slova
- požiadavky identity
- potreba združovania a účasti na sociálnej komunikácii
- potreba niekam patriť, potreba náklonnosti k miestu bydliska
- nároky na nepripútanosť k miestu bydliska a na možnosť voľby miest činnosti
- požiadavky sebarealizácie, spontánnosti, tvorivosti
- požiadavky nových podnetov, nových zážitkov, zmeny a prekvapenia
- požiadavky súkromia, pokoja, intímnosti
- potreba orientácie, usporiadania, prehľadnosti
