Ľudia s hlbokou mentálnou retardáciou sú ťažko schopní porozumieť požiadavkám či inštrukciám okolia a tým pádom im nie sú schopní ani vyhovieť. Väčšina z nich je imobilná, alebo výrazne obmedzená v pohybe. Často bývajú inkontinentní a prinajlepšom sú schopní jedine rudimentálnej neverbálnej komunikácie. IQ nejde presne zmerať, je len odhadované na menej ako 20. Pri správnej komplexnej rehabilitácii je možné dosiahnuť napríklad základné zrakovo priestorové a orientačné schopnosti, pri vhodnom dohľade a vedení sa môžu podieľať na praktických sebaobslužných úkonoch... Vo väčšine prípadov je možné určiť organickú etiológiu. Bežné sú ťažké neurologické, alebo telesné nedostatky postihujúce hybnosť, epilepsia a poškodenie zrakového a sluchového vnímania. Veľmi časté u skupiny mobilných klientov sú najťažšie formy pervazívnych vývojových porúch, zvlášť atypický autizmus.
Iná mentálna retardácia (F78)
Táto diagnóza sa používa len vtedy, ak sa stupeň mentálnej retardácie pomocou obvyklých metód ťažko určuje, alebo je nemožné ho určiť. Ide najmä o prípady s pridruženým senzorickým, alebo somatickým poškodením (napríklad jedinci, ktorí sú slepí aj hluchí, ktorí sú z rôznych príčin nehovoriaci, jedinci s ťažkými poruchami správania, osoby s autizmom, či ťažko telesne postihnuté osoby).
Nešpecifikovaná mentálna retardácia (F79)
Ide o diagnózu, ktorá sa používa v prípadoch, kedy je mentálna retardácia diagnostikovaná, ale nie je dostatok informácií, aby bolo možné zaradiť pacienta do jednej z vyššie uvedených kategórií. Uvedená klasifikácia neobsahuje hraničné pásmo mentálnej retardácie – mierna mentálna retardácia IQ 85-70. Osoby v tejto kategórii sa nepovažujú za ľudí s mentálnym postihnutím. Zväčša ide o stavy s oneskoreným rozumovým vývojom, ktoré sú spôsobené inými príčinami, ako je poškodenie mozgu (sú to napr. sociálna zanedbanosť, nepodnetné výchovné prostredie, zmyslové vady a pod.).
