Duševná zaostalosť – Mentálna retardácia F70-F79. Podľa Vašeka (1994, s. 25) ide o všeobecný pojem, obsahujúci určitú formu narušeného ontogenetického vývinu. Tieto negatívne odchýlky od normy sa prejavujú v úrovni intelektových funkcií, v učení a v sociálnom vývine.
Mentálnou retardáciou sa označuje stav zastaveného, oneskoreného, alebo neúplného vývinu intelektu, ktorý charakterizuje predovšetkým podpriemerná inteligencia. Podľa Švarcovej (2003) tento termín však doposiaľ nebol ešte uspokojivo definovaný a odborníci sa neustále pokúšajú o jeho presnejšie vymedzenie. Pri klasifikácii ide odborníkom predovšetkým o zistenie stupňa mentálnej disproporcie chronologického a mentálneho veku. Pri klasifikácii mentálnej retardácie sa v súčasnosti používa desiata revízia Medzinárodnej klasifikácie ochorení, spracovaná Svetovou zdravotníckou organizáciou s platnosťou od roku 1992. Táto klasifikácia mentálnu retardáciu delí do šiestich základných kategórií: ľahká mentálna retardácia, stredne ťažká mentálna retardácia, ťažká mentálna retardácia, hlboká mentálna retardácia, iná mentálna retardácia a nešpecifikovaná mentálna zaostalosť.
Ľahká mentálna retardácia, IQ 50-69 (F70)
U ľudí postihnutých ľahkým stupňom mentálnej retardácie sa uvádza, že vo väčšine prípadov dosiahnu schopnosti potrebné na samostatné uplatnenie v živote a v spoločnosti. Dosiahnu kvalifikáciu v robotníckych povolaniach a výchovným pôsobením na špeciálnych základných školách sa naučia kompenzovať svoje nedostatky. Najväčšie problémy sa u nich vyskytujú pri teoretickej práci v škole. Mnohí z nich majú špecifické problémy s čítaním a písaním. Vo väčšine prípadov sa po absolvovaní odborných učilíšť strácajú v bežnej populácii a nevyžadujú si ďalšiu špeciálnu starostlivosť.
Stredne ťažká mentálna retardácia, IQ 35-49 (F71)
V tejto kategórii sú zaradení jedinci, u ktorých je výrazne oneskorený rozvoj chápania a používania reči a ich konečné schopnosti v týchto oblastiach sú obmedzené. U väčšiny ľudí so stredným stupňom mentálnej retardácie sa dá zistiť organická etiológia. Väčšina z týchto ľudí je mobilných a môže chodiť bez pomoci. Je tu obmedzená schopnosť sebaobsluhy. V školskom systéme sú zväčša zaraďovaní do špeciálnych základných škôl B variantu, po ich absolvovaní môžu pokračovať v rozvoji na praktických školách. Pokroky v škole sú veľmi limitované, školské učivo sa zameriava hlavne na získanie základných vedomostí a zručností. V dospelosti sú ľudia so stredným stupňom mentálneho postihnutia obvykle schopní vykonávať jednoduchú manuálnu prácu pod dohľadom. Sú vhodnými adeptmi na zamestnávanie v chránených dielňach, ktoré žiaľ v súčasnom období nie sú dostatočne podporované štátom a preto ich nie je dosť.
Vytvoriť vhodné pracovné miesto pre človeka s mentálnym postihnutím na voľnom trhu práce je ešte obtiažnejšie. Ľudia so stredným stupňom mentálneho postihnutia potrebujú dohľad a špeciálny prístup. Smiešne výhody a byrokracia súvisiaca s prevádzkou takéhoto pracovného miesta odrádzajú od podobných aktivít. Kvôli týmto príčinám ľudia so stredným stupňom mentálneho postihnutia najčastejšie končia v sieti sociálnych zariadení. Schopnosť samostatného bývania a života týchto ľudí je tiež obmedzená, potrebujú pomoc a dohľad. V súčasnom období sa veľmi objektívnym riešením stali zariadenia chráneného bývania. Tie sa snažia o čo najsamostatnejšiu existenciu ľudí s mentálnym postihnutím. Ďalej sú to rehabilitačné strediská, ktorých aktivitami sa dosahuje i v dospelom živote čo najvyšší rozvoj osobnosti prostredníctvom komplexnej rehabilitácie.
Ťažká mentálna retardácia, IQ 20-34 (F72)
Je v mnohom podobná strednému stupňu mentálneho postihnutia čo sa týka klinického obrazu, prítomnosti organickej etiológie a pridružených stavov. Len všetky prejavy a znížená úroveň schopností sú v tomto stupni omnoho výraznejšie. Trpia značným stupňom poruchy motoriky, alebo inými pridruženými vadami, súvisiacimi s primárnym postihnutím centrálnej nervovej sústavy. Možnosti výchovy a vzdelávania týchto osôb sú veľmi obmedzené. Tieto deti boli v minulosti vyraďované zo školského systému a poskytovala sa im často len sociálna a zdravotná starostlivosť v ústavných zariadeniach, prípadne v domácom prostredí. V súčasnosti, keď už sú povinne všetci zaradení do školského systému, skúsenosti ukazujú, že včasná systematická a dostatočne kvalifikovaná rehabilitačná, výchovná a vzdelávacia starostlivosť, môže významne prispieť k rozvoju ich motoriky, rozumových schopností, komunikačných zručností, k ich samostatnosti a celkovému zlepšeniu kvality ich života. Taktiež by sa pre týchto ľudí v dospelosti mali tvoriť zariadenia moderných sociálnych služieb „rodinného typu“, kde by mala byť zabezpečená hlavne ich ľudská dôstojnosť a participácia na živote okolitej spoločnosti do maximálnej možnej miery.
Hlboká mentálna retardácia, IQ je nižšie než 20 (F73) Ľudia s hlbokou mentálnou retardáciou sú ťažko schopní porozumieť požiadavkám či inštrukciám okolia a tým pádom im nie sú schopní ani vyhovieť. Väčšina z nich je imobilná, alebo výrazne obmedzená v pohybe. Často bývajú inkontinentní a prinajlepšom sú schopní jedine rudimentálnej neverbálnej komunikácie. IQ nejde presne zmerať, je len odhadované na menej ako 20. Pri správnej komplexnej rehabilitácii je možné dosiahnuť napríklad základné zrakovo priestorové a orientačné schopnosti, pri vhodnom dohľade a vedení sa môžu podieľať na praktických sebaobslužných úkonoch... Vo väčšine prípadov je možné určiť organickú etiológiu. Bežné sú ťažké neurologické, alebo telesné nedostatky postihujúce hybnosť, epilepsia a poškodenie zrakového a sluchového vnímania. Veľmi časté u skupiny mobilných klientov sú najťažšie formy pervazívnych vývojových porúch, zvlášť atypický autizmus.
Iná mentálna retardácia (F78)
Táto diagnóza sa používa len vtedy, ak sa stupeň mentálnej retardácie pomocou obvyklých metód ťažko určuje, alebo je nemožné ho určiť. Ide najmä o prípady s pridruženým senzorickým, alebo somatickým poškodením (napríklad jedinci, ktorí sú slepí aj hluchí, ktorí sú z rôznych príčin nehovoriaci, jedinci s ťažkými poruchami správania, osoby s autizmom, či ťažko telesne postihnuté osoby).
Nešpecifikovaná mentálna retardácia (F79)
Ide o diagnózu, ktorá sa používa v prípadoch, kedy je mentálna retardácia diagnostikovaná, ale nie je dostatok informácií, aby bolo možné zaradiť pacienta do jednej z vyššie uvedených kategórií. Uvedená klasifikácia neobsahuje hraničné pásmo mentálnej retardácie – mierna mentálna retardácia IQ 85-70. Osoby v tejto kategórii sa nepovažujú za ľudí s mentálnym postihnutím. Zväčša ide o stavy s oneskoreným rozumovým vývojom, ktoré sú spôsobené inými príčinami, ako je poškodenie mozgu (sú to napr. sociálna zanedbanosť, nepodnetné výchovné prostredie, zmyslové vady a pod.).
