Exogenné teórie osobnosti - Spoločným znakom exogénnych teórií osobnosti je, že neuznávajú existenciu nejakých prvotných vnútorných síl utvárajúcich osobnosť, ale rozhodujúcu úlohu tu pripisujú vonkajšiemu prostrediu a učeniu. Podľa týchto teórií osobnosť vzniká učením v interakcii s vonkajším, najmä sociálnym prostredím.
Behavioristická - Tak napr. tzv. behaviorizmus (reprezentovaný najmä americkou psychológiou) chápe osobnosť ako súhrn reakcií na vonkajšie podnety, čo vyjadruje schémou O = f (S-R) (t. j. že O - osobnosť je f - funkciou S - stimulov, podnetov a R - reakcií na tieto podnety). Pritom tzv. klasický behaviorizmus chápal tento vzťah mechanisticky, popieral, že človek má vedomie a že vedome riadi svoje reakcie na vonkajšie podnety. Osobnosť stotožňoval so správaním človeka.
Neobehavioristická - Tzv. neobehavioristi (súčasní reprezentanti behaviorizmu) vsúvajú pri chápaní osobnosti aj tretí článok, a to tzv. intervenujúce premenné, ktorých podstata sa presne a jednoznačne nevymedzuje (zahrňuje sa sem nápr. pamäť, motívy, postoje, schopnosti a pod.). Ich chápanie osobnosti možno potom vyjadriť touto schémou: O = f (S↔IP↔R), čo znamená, že osobnosť je funkciou pôsobiacich podnetov, vnútorných činiteľov a vonkajších reakcií. Šípky označujú smer vzájomného ovplyvňovania, pôsobenia medzi týmito činiteľmi.
Sociologizujúce - Tzv. sociologizujúce teórie osobnosti takisto pripisujú pri vzniku osobnosti rozhodujúci význam vonkajšiemu, a to sociálnemu prostrediu a učeniu. V zmysle týchto teórií osobnosť je „súbor sociálnych rolí", ktoré človek vykonáva podľa toho, čo sa od neho v danej chvíli očakáva. Niektoré z týchto teórií rozoznávajú v osobnosti dve vrstvy: tzv. individualizované a tzv. socializované „ja". Tzv. „individualizované ja" reprezentuje to, čo je v človeku pôvodné (vrodené), kým tzv. „socializované ja" reprezentuje to, čo je v ňom získané (výchovou, sebavýchovou, sebavzdelávaním). Tzv. „individualizované ja" je vo svojich prejavoch nepredvídateľné, prejavuje sa v neočakávaných nápadoch a impulzoch. Tzv. „socializované ja" je výsledkom socializácie človeka a prejavuje sa v správaní, ktoré je v danom prostredí konvenčné, a teda aj predvídateľné.
Štruktúra osobnosti
Schopnosti
Sú to predpoklady na vykonávanie určitej činnosti, schopnosti
- špeciálne - verbálne, numerické, pamäťové, umelecké, priestorová predstavivosť
- psychomotorické – vedieť zladiť motoriku tela so psychikou
- percepčná schopnosť – vedieť rýchlo reagovať
- všeobecné - inteligencia = schopnosť jedinca reagovať v nových podmienkach kde si nevystačí len so skúsenosťami
- IQ – inteligenčný kvocient IQ = (mentálny vek /fyzický vek) x 100
1. do 20 idiocia – hlboká duševná zaostalosť
2. 20 – 49 imbecilita – (20 - 34) ťažká duševná zaostalosť, (35 - 49) stredný stupeň duševnej zaostalosti
3. 50 – 69 debilita – ľahká duševná zaostalosť
4. 70 – 79 hraničné pásmo medzi rozumovou zaostalosťou a normou
5. 80 – 89 podpriemerná /subnormná/ inteligencia
6. 90 – 109 priemerná inteligencia
7. 110 – 119 nadpriemerná inteligencia (ľahký nadpriemer)
8. 120 – 139 vysoká inteligencia (vysoko nadpriemerná)
9. 140 – veľmi vysoká inteligencia (genialita)
