V psychológii má pojem charakter svoj špecifický význam. Slovo charakter v preklade z gréčtiny znamená "črtu", "príznak", "znak", "zvláštnosť", teda niečo výrazne vytvoreného, čím je jedinec nápadný. Jednou z najstarších prác týkajúcich sa charakteru je bezpodmienečne práca Charaktery Aristotelovho žiaka Theofrasta, analyzujúca rôzne charakterové vlastnosti.
Existujú charakterové vlastnosti, ako napr. vytrvalosť, presnosť, ktoré sú eticky neutrálne. Jadrom charakteru je nepochybne osobná morálka. Pojem charakter vyjadruje isté hodnotenie človeka.
Podľa G. W. Allporta "charakter je zhodnotená osobnosť".
Levitov definuje pojem charakter v širšom a užšom zmysle slova. V širšom chápaní sa charakter stotožňuje s osobnosťou. V užšom chápaní sa charakter stotožňuje s istým sektorom osobnosťami.
L.B. Murphy definuje charakter ako integrovaný systém čŕt a vlastností, ktorý umožňuje reagovať relatívne konzistentným spôsobom s prihliadnutím na morálne požiadavky.
V. A. Kruteckij chápe charakter ako "fixovaný, navyknutý spôsob správania človeka v určitej situácii".
Rubinštejn ako "v indivíduu upevnenú sústavu generalizovaných pohnútok, motívov".
R. Stanger pojem charakteru chápe ako chovanie indivídua, ktoré je v súlade so sociálnymi očakávaniami.
Črty charakteru človeka
Základné črty charakteru sú:
- morálna vychovanosť
- šírka
- jednoliatosť
- vyhradenosť
- sila
- vyrovnanosť
Štruktúra charakteru človeka nie je náhodným súhrnom rozličných vlastností. Jednotlivé vlastnosti charakteru závisia jedna od druhej, sú navzájom viazané, predstavujú celostnú organizáciu. Významnú úlohu v štruktúre charakteru majú spoločenské skupiny, v ktorých človek žije. Charakter človeka je potom jednotou typických a individuálnych vlastností.
V psychológii sa rozlišujú viaceré systémy vlastností v štruktúre charakteru:
- vlastnosti vyjadrujúce vzťah ku kolektívu (napr. družnosť, priamosť, úprimnosť, obetavosť) a k jednotlivým ľuďom a im protikladné vlastnosti
- vlastnosti zameranosti človeka, napr. zásadovosť, uvedomelosť, čestnosť, spravodlivosť, životný optimizmus (a im vlastnosti protikladné)
- vlastnosti prejavujúce sa vo vzťahu k práci, napr. pracovitosť, dochvíľnosť, zmysel pre poriadok, zodpovednosť (a vlastnosti im protikladné)
- vlastnosti vyjadrujúce vzťah k veciam a predmetom, napr. akurátnosť alebo nedbalosť, pozorné - šetrné alebo nepozorné zaobchádzanie s predmetmi.
- vlastnosti vyjadrujúce vzťah k sebe samému, napr. samoľúbosť, čestnosť, ctižiadostivosť, hrdosť, zdravé sebavedomie, skromnosť alebo namyslenosť.
Štruktúra charakteru osobnosti závisí nielen od daných životných vplyvov, ale aj od minulých vplyvov, od celej histórie života. Štruktúra charakteru nie je čosi statické, ale naopak, je dynamická, tzn., že sa v priebehu celého života človeka mení.
Slovo temperament pochádza z latinského slova tempere, čo značí zmiešať, vo význame vytvárať určité pomery. Ak hovoríme o temperamente ľudí, myslíme predovšetkým na dynamickú stránku, to znamená že prihliadame na impulzivitu a rýchlosť, s ktorou prejavujú napr. svoje záľuby, záujmy a správanie vôbec. V tomto zmysle hovoríme o ľuďoch, že sú veľmi alebo málo temperamentní.
Temperament je vrodený, ovláda našu citovú aj pocitovú stránku, rozhoduje o našej reakcii na určité podnety. Riadi naše tempo nielen duševné, ale aj pohybové. Temperamentové vlastnosti nemôžeme sami na sebe celkom objektívne vidieť, sledujeme ich skôr na druhých ľudoch. Tiež ovplyvniť ho príliš nemôžeme, predovšetkým v stresových či krízových situáciách sa prejavuje naplno.
