Teórie tempreramentu

Hippokratesová typológia charakteru
Najstaršie rozdelenie ľudí na fyziologickom podklade sa nachádza v náuke o 4 temperamentoch, ktorá pochádza od významného gréckeho lekára, pochádzajúceho z ostrova Kóu, Hippokrata . Východisko tejto náuky je v pomere štiav v ľudskom tele. Rozlišuje 4 druhy telesných štiav: krv(haima), hlien(flegma), žlč(cholé), čierna žlč(melania cholé).Telesné tekutiny zodpovedajú elementom, z ktorých je stvorený svet. Krv- vzduch, hlien- voda, žlč- oheň, čierna žlč- zem . Na základe živlov a štiav, spravil Hippokrates rozdelenie ľudí na temperamenty: sangvinik, flegmatik, cholerik, melancholik.

Sangvinik – krv - veselo ladený optimista, prispôsobivý a emocionálne vyrovnaný, aj keď pomerne nestály. Žije pre okamžik a nemyslí na budúcnosť.
Flegmatik - hlien - v pozitívnom zmysle je rozvážny, znášanlivý, vcelku spokojný a stály, hlbší vzťah má však len k vybraným osobám. Jeho chladnokrvná stránka sa prejavuje v prílišnej chladnokrvnosti až apatii, má sklony k nečinnosti, nemá rád zmeny.
Cholerik – žlč - je výbušný, silne vzrušivý, má sklon k agresii a výbuchom hnevu. Ťažko sa ovláda, jedná veľmi impulzívne skôr ako si to dopredu rozmyslí. Je panovačný a neústupčivý. Je poriadkumilovný, svoje city, ktoré sú ľahko vyvolávané, zle ovláda.
Melancholik - čierna žlč - je typický svojim pesimizmom a smutným ladením. Život je pre neho často obtiažny, má strach z budúcnosti, neznáša hektické situácie, stres, dáva prednosť samote. Zle nadväzuje vzťahy, ale citovo je stály, takže vzťahy, ktoré nadviaže sú trvalé a hlboké.

Ľudský temperament nie je taký čistý, vzniká zmiešaním rôznych typov.

Kretschnerova typológia charakteru
Bol významný predstaviteľ nemeckej charakterologickej typológie. Patrí k najrozšírenejším a veľmi diskutovaným. Uvádza tieto temperamentové typy:
Cyklotýmny - vyznačujú sa striedaním protikladných nálad, veselosti, smútku, vzrušenia a kľudu. Sú spoločenský a majú vzťah k ľuďom, sú pohodlný.
Schizotýmny - tento typ ľudí je skôr uzavretý, chladný, od spoločnosti si zachováva odstup. Tiahne skôr k samotárstvu. Medzi ich vnútorným a vonkajším svetom býva rozpor, neradi sa zverujú so svojimi pocitmi.

I.P.Pavlov a jeho charakterová typológia
Temperamentovou typológiou založenou na neurofyziológii sa zaoberal Pavlov, ktorého potom v jeho štúdiách nasledovali niektorí jeho žiaci.
V priebehu duševných dejov hrá veľkú rolu nervová činnosť . Mal snahu o vysvetlenie rozdielov v ľudskom temperamente pomocou neurofyziológie. Predpokladal, že sa jednotlivé mozgové bunky líšia množstvom svojej energeticky využiteľnej látky. Tá ovplyvňuje priamo silu nervovej sústavy. Po rokoch práce s podmienenými reflexmi sa dopracoval k trom primárnym vlastnostiam procesu útlmu a podráždenia vyššej nervovej sústavy- sile, pohyblivosti a vyrovnanosti. Pavlov nachádzal súvislosť s Hippokratovou teóriou a týmito typmi vyššej nervovej sústavy, preto začal využívať aj klasickú terminológiu typov.

Typy rozdelil na:
Typ silný, nevyrovnaný (cholerik) - tento typ popísal ako nezkrotný, zle ovládateľný, ktorý tiež zle ovláda svoje emocionálne prežívanie.
Typ silný, vyrovnaný, pohyblivý(sangvinik) - ľudia tohto typu sú najlepšie vybavení pre styk s okolím a jeho neustálymi zmenami. Pavlov ho pokladá za najdokonalejší.
Typ silný, vyrovnaný, nepohyblivý(flegmatik) - tento typ je odolný, ale horšie prispôsobivý.
Typ slabý(melancholik) - tu je najviac individuálnych rozdielov, nervová sústava má nižšiu práce schopnosť, čo vedie k útlmom.

Úvod do psychológie

Osobnosť

Platón hlásal: "Poznaj sám seba! Poznaj seba samého!"