Všeobecná charakteristika a definície osobnosti
Vymedzenie osobnosti
V psychológii neexistuje dosial jednoznačné vymedzenie pojmu osobnosť. V psychológii osobnosti sa zaregistrovalo vyše päťdesiat rozličných vymedzení tohto pojmu v závislosti od teoretického prístupu jednotlivých autorov k osvetľovaniu problematiky osobnosti. Voči každému vymedzeniu osobnosti môžu byť preto výhrady. Väčšina vymedzení pojmu osobnosti vyznieva v tom zmysle, že osobnosť je organická jednota telesného a psychického, vrodeného a získaného, typická pre daného jednotlivca a prejavujúca sa v jeho správaní. Osobnosť je teda predovšetkým organizovaný celok, jednota, syntéza. To znamená, že zložky, ktoré utvárajú organickú osobnosť, neexistujú v nej izolované, ale vo vzájomnej celkovej súvislosti a podmienenosti a správanie človeka je výsledkom ich súčinnosti. Osobnosť teda predstavuje štrukturálnu i funkčnú jednotu.

Osobnosť – je celková organizácia duševného života. Zahŕňa v sebe všetky jednotlivé duševné funkcie.
Osobnosť – je integrovaný súhrn vnútorných čŕt a zvláštností človeka, cez ktoré sa lámu všetky vonkajšie vplyvy.
Osobnosť – by sa dala presne definovať cez situáciu, keď kdosi zaklope na dvere a my sa opátame: "Kdo je?" a odpoved znie : "Ja!" a to Ja je osobnosť.
Osobnosť – je súhrn jedinečných psychických vlastností, ktoré sa tvoria pod vplyvom dedičnosti, prostredia a prejavujú sa najmä vo vzťahoch k svojmu okoliu.
Osobnosť – vyjadruje konkrétno – historickú a spoločenskú charakteristiku človeka a taktiež jeho psychické, duchovné, kultúrne, etické, no aj praktické kvality a schopnosti, ktoré vznikajú a rozvíjajú sa v spoločnosti.

Vplyv dedičnosti a sociokultúrneho prostredia na vývin osobnosti
Vývoj sa prejavuje v dvoch formách: zretie a učenie. Tieto dve formy možno oddeliť iba teoreticky, pretože sa jedná o dva aspekty jednotného procesu vývoja. Učenie je najpodstatnejšia forma vývoja človeka.
Dôležitým vnútorným faktorom vývoja osobnosti je dedičnosť. Prvé významné teórie o podstate dedičnosti vznikajú v 19. storočí. Stali sa základom nového vedného odvetvia - genetiky.
Za zakladateľov genetiky sa pokladajú J. G. Mendel, H. B. Weisman, T. H. Morgan, ktorí vytvorili teóriu o génoch ako nositeľoch dedičnosti. Podľa nich sú gény uložené v chromozómoch zárodočných buniek, považujú ich za nemenné, lebo na ne nemôžu vplývať ani vnútorné ani vonkajšie okolnosti. Ako objektívne podmienky vývoja a utvárania osobnosti sa v pedagogike prevažne berú do úvahy dedičné vlastnosti a znaky, s ktorými sa človek rodí. Dedičnosť určuje anatomickú a fyziologickú štruktúru ľudského organizmu, rasové znaky, pohlavie a množstvo individuálnych zvláštností, napr. črty tváre, farbu očí, vlasov, kože, krvnú skupinu, stavbu mozgu, typ vyššej nervovej činnosti, vrodené inštinkty.

Dedičnosťou rozumieme prenášanie anatomických a fyziologických vlastností organizmu z predkov na potomkov, vytváranie a vývin podobného potomstva. Dedičnosť sa uplatňuje teda viac zo stránky telesnej ako psychickej. V oblasti duševnej sú významné dispozície a vlohy, s ktorými sa človek rodí. Uplatnenie vlôh závisí od vplyvu prostredia a výchovy, ktorá cieľavedome usmerňuje vývoj psychických vlastností človeka. Vlohy sú potrebné pre vývin vlastností človeka, ale nie sú to ešte hotové vlastnosti. Preto sa samy automaticky nerozvíjajú, ale treba ich objavovať a rozvíjať zámerne organizovanými činnosťami. Vlohy sú iba predpokladom určitého vývoja, ktorý sa uskutočňuje pod vplyvom prostredia, výchovy a za aktívnej činnosti samého jedinca. Deti majú často sklon k činnostiam, na ktoré majú vlohy, preto môžu byť sklony v detstve príznakom prebúdzajúcich sa schopností: Rozvoj schopností organizujeme usmerňovaním činností dieťaťa. Ale ani jeden človek nerealizuje všetky dedičné možnosti. Mnohé sa prejavujú až u jeho potomkov, keď sa utvoria vhodné podmienky pre ich rozvoj. Dedičnosť získaných vlastností je výsledkom vývinového procesu mnohých generácií. Organizmus a prostredie sú vo vzájomnom vzťahu a vzájomnej závislosti. Genetické výskumy potvrdzujú, že aj inteligencia je do istej miery podmienená.