Otázky, ktoré sa pýtala boli:
Súhlasíte s názorom, že ženy by s mali starať iba o vlastnú domácnosť a ostatné záležitosti by mali prenechať radšej mužom?
Súhlasíte alebo nesúhlasíte s tým, aby vydatá žena pracovala, keď ju manžel môže finančne zabezpečiť?
Keby Vaša strana nominovala ženu na post prezidentky, volili by ste ju, ak by mala dostatočnú kvalifikáciu na toto povolanie?
Súhlasíte s tým, že muži sú viac predurčení pre politiku ako ženy?

Respondenti boli rozdelení na 2 skupiny: s vysokými alebo nízkymi hodnotami ukazovateľa sexizmu. Tieto dáta boli ešte porovnávané s premennými ako pohlavie, vek, vzdelanie, rasa, sociálna trieda, politická orientácia.

Okrem toho boli ešte rozdelení na „light“ (pod 2 hodiny), „medium“ (2-3 hodiny), a „heavy“ (4 a viac hodín) „television viewers“.

Výsledky ukázali, že pre niektoré skupiny (belosi, liberáli, s vysokoškolským vzdelaním, v strednom veku a zo strednej sociálnej vrstvy) boli signifikantne pozitívne korelácie medzi sledovaním televízie a vysokými hodnotami ukazovateľa sexizmu.

Celý experiment potvrdil, že televízia veľmi vplýva na tvorbu názorov a uhlov pohľadu. Autorka poukazuje na to, že u skupín, ktoré už majú niektoré sexistické názory, televízia má schopnosť ich redukovať, ak zastúpenia pohlaví ňou prezentované sú menej stereotypné, ako tie, na ktoré sú tieto skupiny zvyknuté z bežného života.

Samozrejme, že okrem problematiky formovania sexuálnych rolí, boli robené mnohé iné experimenty vplyvu médií na človeka. Významné boli najmä z oblasti porúch výživy, kde mnoho mladých dievčat trpí bulímiou alebo anorexiou práve pre neprirodzene štíhle modely žien prezentované médiami.
Jeden z najvýznamnejších experimentov z oblasti vplyvu médií bol robený v Kanade v polovici 70-tych rokov Tannisom MacBethom Williamsom (1986) a ďalšími dvanástimi profesormi a výskumníkmi z University of British Columbia vo Vancouveri.

Britská Kolumbia je hornaté územie a televízny signál v 70-tych rokoch nebol rozšírený v celom regióne. Jedno mesto bolo kompletne izolované od televízneho signálu. Keď sa Canadian Broadcasting Corporation rozhodla inštalovať vysielač, ktorý by pokryl aj túto zónu, zrodila sa myšlienka tohto projektu. Toto mesto nazvali NOTEL. Rozhodli sa monitorovať počas tohto výskumu súčasne ďalšie dve mestá v tejto zóne. Jedno chytalo 1 TV kanál a nazvali ho UNITEL. Druhé chytalo 4 TV kanály a nazvali ho MULTITEL. Všetky tieto mestá boli skúmané pred zavedením televízie do NOTELU a následne potom po dobe dvoch rokov. Všetky mestá mali rovnakú rozlohu, ekonomickú štruktúru a sociálne triedy.