O vplyve masmédií a televízie vo všeobecnosti boli v posledných rokoch často vedené diskusie. Najviac predebatovávanou témou bolo násilie v televízii a jeho negatívny vplyv na agresívne a nesociálne správanie detí a adolescentov.

V posledných rokoch sa veľký dôraz začal klásť aj na modely zastupujúce sociálne skupiny : ženy, rasové menšiny, starých ľudí a atď. Je známe, že televízia je médium, ktoré uprednostňuje stereotypné zastúpenia sociálnych skupín, ktoré sa zdajú najprirodzenejšie a najvhodnejšie na pritiahnutie čo najväčšieho počtu divákov.

Keďže mnohé výskumy boli robené na účinky médií na deti a mládež, je nutné overiť premenné viazané na kognitívny vývoj detí, ktoré môžu zosilniť alebo zoslabiť účinky masmédií.

Flavel experimentálne zaznamenal, ako trojročné deti interpretujú televízne obrazy ako pevné, aj keď sú schopné pochopiť, že televízia neobsahuje fyzické objekty, majú problémy rozlíšiť medzi obrazmi televíznymi a reálnymi. Deti mladšie ako 3 roky veria, že to čo vidia v televízii, sú reálne objekty : mnohé z nich si bolo istých, že krabica pukancov, ukazovaná v televízii, by sa vysypala otočením televízora. Až v štyroch rokoch sú schopné pochopiť, že televízne obrazy ukazujú absentujúcu realitu. V 11. A 12. Rokoch sú schopné rozlíšiť zdanie a realitu. V každom prípade, ako hovorí Tannis Williams, deti priťahuje televízia už od šiestich mesiacov.

S odvolaním sa na násilie v televízii sa podotýka, že malé deti sú náchylnejšie napodobňovať násilné správanie, pretože ešte nevedia pochopiť následky vlastného správania a môžu prestať hodnotiť ako zlé agresívne správanie, ktoré vidia v televízii. Televízia a sexualita

Aký efekt môžu mať stereotypné zastúpenia reality na divákov?
Môže televízia ovplyvniť socializáciu sexuálnych rolí, vplývať na výber povolania a pracovné schopnosti formujúc rôzne „modely šité na mieru“ pre mužov a ženy, vplývať na názory o tom, čo znamená byť mužom a ženou a na modely správania sa viazané na každé z pohlaví?

Odpovede na tieto otázky nám dávajú mnohé experimenty robené v tejto oblasti. Veľmi zaujímavá je práca Nancy Signorielli (1989), ktorá sa formou pološtrukturovaného interview snažila zistiť vzťahy medzi pozeraním televízie a konceptov týkajúcich sa sexuálnych rolí. Jej výskum bol postavený na ukazovateli sexizmu.