Keď je u pacientov tento deficit nahradený, stav sa zlepšuje.
V bežnom živote nás môže najčastejšie postihnúť klinická depresia, ktorá je reakciou na nejaký závažný smutný podnet (napríklad úmrtie v rodine). Túto depresiu nepovažujú lekári za duševní poruchu, pretože je prirodzenou a primeranou emočnou reakciou a časom prejde. Reaktívna depresia je už neprimerane veľkou reakciou na záťaž našej psychiky. Problémy sú intenzívne, trvajú dlho a môžu prerásť až v endogénnu depresiu, ktorá ani nemusí mať žiadnu zjavnú príčinu. Sú úporné a spôsobujú svojím nositeľom peklo na zemi. Ich príčinou sú práve chorobné zmeny mozgovej biochémie. Pravdepodobne sa jedná o poruchy systému, ktoré upravujú náladu. Sú to predovšetkým dva okruhy „nervovej chémie“. V jednom z nich pôsobí ako hlavný prenášač vzruchu serotonín, v druhom nadadrenalín. Nedostatok jednej alebo oboch týchto látok vyvoláva pocity úzkosti a depresie. Chorobu ale spúšťajú i vonkajšie faktory, ktoré nás môžu ovplyvniť - či už sa jedná o závažnú psychickú záťaž, dlhodobý stres, u žien ,klimaktérium, vážne ochorenia, dlhé zimné obdobie bez slnka, niektoré lieky a samozrejme tiež dedičné dispozície. Renomovaný nemecký profesor psychiatrie Reinhold Schüttler prirovnal depresiu k“ pästi z
temnôt“ – v slede bežných životných problémov, malicherností i radostí totiž náhle, akoby z temnôt, vystrelí prudká rana päsťou a odpáli nás do depresívnych stavov.
Každý z nás si v sebe môže niesť vlohu k endogénnej depresií a podľa štatistík tiež každý z nás minimálne jedenkrát vo svojom živote zažije aspoň ľahšiu formu depresie.
I pre túto chorobu platí základné pravidlo poctivej medicíny – najdôležitejšia je včasná diagnóza a rýchla liečba. Prenášané a potlačované depresie vytvárajú pre obete nepeknú trýzeň do budúcnosti. Každopádne depresia je liečiteľná, hlavne záleží na každom, včas dôjsť za psychiatrom, odhodiť predsudky a považovať psychiatra za rodinného lekára, rovnako ako zubára či gynekológa.

Hlavne ale nemôžeme zavierať depresívnych pacientov do giet. K ľuďom postihnutým depresiami sa musíme chovať primerane a citlivo. Dopriať im styk s ľuďmi, inak prepadnú ešte viac do svojej depresie. Dôvodom je hlavne fakt, že depresívny človek sa môže stále nachádzať na pokraji samovraždy, a preto potrebuje mať na blízku niekoho, kto mu včas dokáže v odchode na onen svet zabrániť.

Muži /ženy a depresia

Podľa oficiálnych štatistik na jedného depresívneho muža pripadajú dve ženy, ale to len preto, že muži svoje depresie často taja. Depresia z počasia viac postihuje ženy, muži zase viac trpia stresom, pocitom nadbytočnosti, sebapodceňovaním a strachom zo zlyhania.