V zmysle medzinárodnej konvencie o potláčaní ( potieraní ) prostitúcie a obchodu s ľuďmi, prijatej roku 1949 v OSN dospela väčšina európskych štátov k odkriminalizovaniu ( dekriminalizácii ) prostitúcie, keď podľa zákonov príslušných krajín samotné poskytovanie sexuálnych služieb za úhradu nie je trestné – hoci je všeobecne považované za amorálne a antisociálne.

- Sociológia a sociálna pedagogika i sociálna práca ako veda sa zaoberajú otázkami motivácie, ktorá najčastejšie vedie k vzniku prostitúcie ako sociálneho javu.

- 19 stor. príčina prostitúcie: chudoba, zlý vplyv sociálnych podmienok, príp. morálny rozvrat rodiny,
- Medzi príčinami prostitúcie v starších prácach sa často stretávame s biologickými dôvodmi podľa ktorých je kriminalita – typicky mužský jav
- Jej náprotivok prostitúcia je vlastná prevažne ženám.
- Niektoré sociologické teórie vysvetľujú prostitúciu ako: dôsledok ženskej sociálnej roly
- Niektoré psychologické teórie vysvetľujú prostitúciu ako: dôsledok psychologickej patológie alebo poruchu osobnosti
- Ekonomické teórie – nazerajú na prostitúciu ako prostriedok sociálnej meny vo vzťahu medzi zákazníkom a predávajúcim.

Čo raz častejšie sa stretávame s teóriu labelingu / podľa teórie labelingu / je prostitúcia výsledkom sociálnej deviácie, spojenej s nesprávnou interpretáciou noriem a nesprávnym hodnotením sociálnej normy. Nie je jednoduchým porušením normy, ale predovšetkým výsledkom hodnotenia príslušného sociálneho správania, v našom prípade ako prostitúcie zo strany spoločnosti.

Toto prisúdenie, označenie niekoho ako prostitúta ( prostitútky ) je dokonca podstatnejšie ako samotné porušovanie sociálnej normy.

V sociálnej práci je nevyhnutné analyzovať podmienky vzniku, prípadne nárastu prostitúcie, vrátane otázok motivácie. V súčasnej spoločnosti sme svedkami narastajúcej tolerancie k odchýlkam od noriem sexuálneho správania, ku ktorým patrí i prostitúcia.

Analyzovať situáciu a výskyt prostitúcie je neraz veľmi obtiažna. Na uľahčenie analýz neprispieva ani: chúlostivosť zistenia, ostych, obava z prieniku do najintímnejších sfér ľudského správania z najrôznejšieho dôvodu, zamlčovanie, pokrytectvo, prudéria, neprimeraná hanblivosť.
Skutočnosťou je však jednoznačný nárast prostitúcie v SR – osobitne jej niektorých foriem / diaľničná a cestná /prostitúcia, detská pornografia spojená s porno turistikou, tzv. zájazdová prostitúcia ( napr. z Bratislavy do Viedne alebo Schwechatu )

Prístup k prostitúcii v sociálnej práci je:
1, Abolicionistický, keď sa v sociálnej práci zdržiavame zásahov proti prostitúcii samotnej, ale všímame si predovšetkým negatívne javy, ktoré sa s prostitúciou najčastejšie spájajú. napr. / zneužívanie žien a obohacovanie sa na ich úkor, obchodovanie zo ženami, / tzv. obchod s bielym mäsom, kupliarstvo, zneužívanie detí, podvody, /

2, Reglementácia – ustanovuje sa nad prostitúciou úradný (napr. policajný) dozor alebo ustanovuje kuratelu, povinné lekárske prehliadky, dokonca i registráciu.
Systém reglementácie = tento systém ako prvé zaviedlo Francúzsko, a preto sa mu hovorí „francúzsky systém.“

Základným cieľom je potlačiť ilegálnu prostitúciu a ochraňovať verejný poriadok, morálku a zdravie (šírenie pohlavných chorôb, AIDS). Spoločnosť ustanovuje nad prostitúciou úradný dozor a povinné lekárske prehliadky i registráciu.

Reglementáciu delíme na:

- klasický regulovaný systém = prevádzkovanie verejných domov je povolené a povinná registrácia na polícii a v zdravotníckych zariadeniach,
- regulovaný systém bez legálne povolených verejných domov = verejné domy legálne povolené nie sú, registrácia a pravidelná lekárska kontrola je povinná.

3, Systém prohibície = ide o úplný zákaz prostitúcie a kupliarstva.

Polícia a justícia majú represívnu úlohu. Miesta a organizácie prostitúcie sú úplne zakázané. Prohibicionizmus sa stavia proti existencii verejných domov, registrácii prostitútok a profitovaniu z prostitúcie.