Na Slovensku v súbore gemblerov sledovaných OLÚP, Predná Hora, bolo až 30 % z hospitalizovaných trestne stíhaných v súvislosti s hráčstvom, najmä za krádeže. Nutkanie ku hre je u patologických hráčov také silné, že je ťažké ho ovládnuť. V období najmenej jedného roka sa vyskytujú dve, alebo viac epizód hrania. tieto epizódy neznamenajú pre jedinca žiaden zisk, ale pokračujú napriek osobnej nepohode a narušovaniu fungovania v dennom živote. Hráč väčšinou svoju túžbu po hre opisuje ako nekontrolovateľné nutkanie, ktoré nie je schopný zastaviť vôľou. Je tiež zaujatý myšlienkami na hru, alebo predstavami o okolnostiach, spojených s hrou.
Hlavným rysom chorobného hráčstva je teda trvalo sa opakujúce hranie, ktoré pokračuje a často aj narastá, a to aj napriek nepriaznivým sociálnym dôsledkom, akými sú strata majetku, narušené rodinné vzťahy, úplný rozpad osobného života. Človek závislý na hre si svoje správanie a konanie neuvedomuje a mení sa. U väčšiny hráčov sa neodolateľná túžba hrať vyvíja postupne. Prvotným motívom návštevy herne býva zvedavosť alebo snaha o bezpracný zisk. Až po opakovaných kontaktoch s automatmi, ruletami, či inými formami hazardu / hazard cez internet, Bingo, Keno, Niké, stávky na dostihy, stávky na športové zápasy atd./, začína u hráča dominovať tendencia hrať pre samotnú hru a pre pocity, ktoré vyvoláva, nie pre finančné výhody. U všetkých hráčov môžeme pocity spojené s hrou rozdeliť do dvoch základných skupín: príjemné a nepríjemné. Charakter subjektívnych pocitov pred začatím hry a v jej priebehu je individuálny u každého jednotlivca a mení sa od napätia, príjemného vzrušenia, cez nervozitu, zlosť až po apatiu a euforické pocity. Hráč sa doslova snaží zvíťaziť nad hrou. Postupne sa vzdáva svojich základných životných potrieb. Absentuje v škole, v práci, neje, nespí, nedodržiava hygienu a sústredí sa len na hru. Všetko ostatné je pre neho nepodstatné.
Už v roku 1957 použil pojem hráčska vášeň Bergler a definoval ju nasledovne:
- hráč miluje časté riziko,
- hra absorbuje väčšinu jeho záujmov, aktivít, fantázií,
- hráč je optimistický, neschopný poučenia sa z porážok a navzdor logike o pravdepodobnosti verí v šťastný osud a v to, že sa mu raz vytrvalosť oplatí,
- je neschopný prestať hrať, ak už vyhral,
- riskuje neúmerne vysoké čiastky,
- medzi vložením peňazí a výsledkom prežíva slastné úzkostné napätie.
Na Slovensku bola diagnóza patologické hráčstvo zavedená až v roku 1994.
Vývoj závislosti u patologického hráča môžeme rozdeliť do troch fáz: vyhrávacej, prehrávacej a fázy straty kontroly. V prvej – vyhrávacej fáze – budúci hráč zväčša nezáväzne investuje neveľkú sumu.