Je tu však nevyhnutné vybudovať si primeraný vzťah a dôveru k svojim deťom, posilňovať ich zdravé sebavedomie, učiť ich zmysluplne a s rovnocennými priateľmi tráviť svoj voľný čas, ale naučiť ich tiež odmietať hazard ako formu zábavy.
- ku škole, učiteľom, pedagógom, kde by mohli byť preventívne programy zamerané proti hazardu súčasťou výuky a taktiež prísne dodržiavať zákaz hazardu v škole, ako aj v jej blízkosti.
- k zamestnávateľom, kde je patologické hráčstvo často časovanou bombou, keďže patologický hráč môže vážne poškodiť kredit podniku, alebo firmy, čo by malo byť dôvodom k okamžitej liečbe patologického hráča.
- k médiám /tlači, rozhlasu televízii/, ktoré by mali analyzovať z laického aj odborného hľadiska hazard a propagovať verejnosti pozitívne modely ľudí s kvalitnými záujmami a životným štýlom a naopak, uvádzať rozvrátený život gemblerov ako odstrašujúci príklad.
- k postoju spoločnosti, ktorá by mala prehodnotiť svoj postoj a nebrať hazard na ľahkú váhu, prípadne ako šedú eminenciu ekonomiky, ale tiež zrealizovať legislatívne opatrenia k maximálne možnému obmedzeniu hazardu, čo by však malo vyplynúť aj zo zmeny v rebríčku hodnôt spoločnosti.

Na overenie teoretických poznatkov nadobudnutých počas spracovávania tejto seminárnej práce v praxi som zamerala svoj výskum. Metódami môjho výskumu boli dotazníky pre študentov a pedagógov, ktoré som prezentovala na stredných školách, ako aj pozorovanie gemblerov v herni, dialóg s gemblermi, dotazník pre gemblerov a dokonca som mala možnosť nahliadnuť aj do denníka gemblera, ktorý si písal počas svojej ústavnej liečby. Takisto som absolvovala aj rozhovor s klinickým psychiatrom z Psychiatrickej liečebne v Sučanoch, ktorý v sa v súčasnosti venuje liečeniu patologických hráčov.
Pri dotazníku pre študentov /príloha č. 1/ som sa zamerala na vekovú kategóriu respondentov od 15 do 19 rokov. Respondenti pochádzali z dvoch rôznych stredných škôl, a to z učilišťa a z gymnázia. Vo výskume študentskej populácie som si vytýčila tri úlohy:
1. zistiť aká je medzi študentmi stredných škôl teoretická informovanosť ohľadom gemblerstva
2. zistiť aké percento študentov by bolo ochotné a aké percento už v minulosti participovalo na hazardných hrách
3. zistiť aké percento študentov pozná osobu závislú na gemblingu a či a ako sa táto osoba počas závislosti menila
Poslednou otázkou dotazníka je zároveň aj moja hypotéza ohľadom vplyvu gemblerstva na prospech. Domnievam sa, že gemblerstvo má negatívny vplyv na prospech žiaka. Túto hypotézu som chcela overiť v praxi práve prostredníctvom dotazníka a to na mieste, ktoré sa tejto problematiky neodlučiteľne týka – na strednej škole, medzi študentmi. Po vyhodnotení dotazníka /príloha č. 2/ som dospela k nasledovným záverom. 91.6 % respondentov sa domnieva, že gemblerstvo je závislosť. Drvivá väčšina respondentov –konkrétne 85.4 % - tvrdí, že gemblerstvo je individuálna voľba a 54.2 % sa domnieva, že gemblerstvo môže vzniknúť pod vplyvom kolektívu rovesníkov. 83.3 % respondentov súhlasí s tým, že gembler potrebuje odbornú pomoc. Je zaujímavé, že nadpolovičná väčšina respondentov – 66.7 % - by nechcela vyskúšať hazardné hry, ale 52.1 % z nich už hazardné hry vyskúšala. Zaujímavý je takisto pomer žien v tejto skupine, kde tvoria 20 % z tých, ktorí už hrali nejakú hazardnú hru. Najobľúbenejším hazardom sú nesporne tipovacie súťaže – 72 % - na druhom mieste sú hracie automaty – 40 % - a na treťom mieste s rovnakým počtom percent – 32 % - kocky a ruleta. Pre 84 % príležitostných hráčov bola ich hráčska skúsenosť príjemná a 80 % z týchto príležitostných hráčov by svoje šťastie v hazardných hrách skúsilo znova.