2000 Niektoré myšlienky: Abstinencia je stav ducha a mysle, krotenie seba samého. 10. 2. 2000 ...musím skonštatovať, že skontaktovať sa s mojimi príbuznými je pre mňa neprekonateľný problém. Neviem v sebe nájsť tú silu. Dokonca mám nepríjemný pocit, keď zvoní na oddelení telefón. Predstava, že by som mal s príbuznými komunikovať vo mne vyvoláva pocit strachu. Som dosť zbabelý. Aspoň ja sa tak vidím. Viem, že sa tomu nevyhnem, ale guráž mi chýba. Robiť problémy nebol až taký problém.

15. 2. 2000 Heslo dňa: NORMÁLNE JE NEFAJČIŤ!

29. 2. 2000 Chcem dnes spomenúť dospelosť. Pretože niekedy mám zo seba pocit, že ešte som nedospel. Akoby som nebol ešte schopný prevziať na seba zodpovednosť. Nie je to vždy, ale niekedy sa tomu dojmu neviem ubrániť. V mojom súkromí sa vyskytujú momenty, keď to dostatočne nezvládam. Alebo to nezvládam podľa svojich predstáv. A neviem posúdiť, či si kladiem vysoké ciele, alebo je to normálne. Je tiež dosť možné, že všetko moc analyzujem a zbytočne sám seba prísne hodnotím.

3.-5. 3 2000 Premýšľam o tom, či to všetko má ešte zmysel. Mám chuť to všetko zbaliť, papiere pokrčiť a hodiť do koša na odpadky. Mám silné pochybnosti, či ma ešte niečo pozitívne v živote čaká. Skôr si myslím, že nie. Volala mi moja mama ako sa mám a tak. Isto má starosť. Len neviem, moja skúsenosť je taká, že aj tak to bude chcieť využiť na svoj prospech. Možno to tak nemyslí, ale vždy som žil s týmto pocitom , že ma moja mama zneužíva. Neviem sa tohto pocitu zbaviť. Možno lopatycky by som to vysvetlil tak, že za 100 % chce 120 %. Lepšie to neviem vysvetliť. A musím vedieť všetko vysvetliť? Musí byť na všetko odpoveď? Musím všetko chápať? Možno nemusím. Pozorujem, že sa pekne vytáčam do vývrtky. Ešte že je obed. Naplním si žalúdok a isto to ovplyvní aj moje myšlienky. Keby som mohol aspoň niečo hodiť o stenu. Aj tak by som nehodil. Niekedy mám pocit, že nič v živote nevychádza podľa mojich predstáv. Problémy, problémy, problémy, problémy, problémy...

11. 3. 2000 Rozmýšľam, že tentokrát sa nemôžem vzdať. Mal som vo zvyku nebojovať, ale toto je situácia, kedy musím vytiahnuť všetky zbrane. Naši to odo mňa očakávajú.

22. 3. 2000 Som stále nervózny. Žalúdok mi vibruje od neustáleho očakávania. Záver liečby je za dverami a na mňa čakajú starosti, ktoré som tu riešiť nemusel. Keď si na to pomyslím, naskakuje mi husia koža. 23. 3. 2000 Už som celkom vyliečený do čista a do biela. Verím si, že to zvládnem. Je to taký neurčitý pocit, ktorý vychádza z môjho vnútra. Som rád, že to tak pociťujem. A ešte je dôležité, že si myslím.