Stane sa, že vyhrá, čím vzrastie jeho sebavedomie a presvedčenie, že môže vyhrať kedykoľvek sa mu zachce. Z počiatočnej zvedavosti sa postupne vyvíjajú fantázie o veľkej výhre, najmä vtedy, keď sa u hráča potvrdí aj nejaká vyššia výhra. Vtedy túži výhru zopakovať, vyhrať ešte viacej, je optimisticky naladený, zvyšuje preto stávky, hrá častejšie a začína preferovať sólo hru, ak mal predtým nejakú spoločnosť. Okoliu prezentuje skreslené a filtrované informácie o svojich úspechoch. V druhej fáze – prehrávacej – hráč zisťuje, že prehráva stále viac peňazí a snaží sa prehraté dostať späť. Hrá stále viac a stále viac prehráva. V tejto fáze sú už badateľné problémy v škole alebo zamestnaní, dokonca aj v rodine. V tomto štádiu už hovoríme o patologickom hráčstve. Závislému človeku však nejde pri gemblovaní o drogu, ale o duševný stav, do ktorého ho môže droga priviesť. Hazardný hráč dosiahne tento stav hraním, práve tak ako alkoholik konzumovaním alkoholu. Gembler myslí predovšetkým na hru, s ktorou nedokáže prestať a ktorá sa mu vymkla spod kontroly. Dlhšie obdobia prehier sa striedajú s neúspešnými pokusmi hru regulovať resp. zastaviť. Pre zvyšujúci sa finančný deficit hru financuje z požičaných peňazí. Svoju hru však skrýva, najmä pred svojimi blízkymi, ktorých sa často stráni, izoluje sa a často sa k okoliu správa bezohľadne. Splácanie dlhov odkladá, požičiava si stále vyššie čiastky, často siaha na svoje osobné veci, ale aj rodinné cenné veci, ktoré rozpredáva, zakladá do zástavy, finančne sa však čoraz viac prepadá. Prestáva byť schopný platiť dlhy. Je naozajstným majstrom v klamstvách, klame rodinu, avšak problémy sa mu nakoniec prevalia a je nútený sa priznať. Ak jeho závislosť vyjde najavo, sľubuje, že nebude hrať a nejaký čas s hraním naozaj prestane. Častejší je však opätovný návrat k hraniu, odmietanie ponúknutej pomoci a ďalšie zmeny v jeho konaní. Stáva sa nekľudným, podráždeným, uzavretým. Vtedy nastupuje tretia fáza – fáza straty kontroly alebo tiež fáza zúfalstva. Hráč trávi všetok svoj voľný čas v herni a prostriedky na hru získava neraz aj páchaním trestnej činnosti. Je presvedčený, že vyhrá a všetko dá do poriadku. Nastáva jeho úplná izolácia od okolia, spojená s rozpadom medziľudských, rodinných a pracovných vzťahov. Povesť hráča je poškodená, v plnej miere začínajú doliehať dôsledky jeho hry vo forme napr. súdnych obsielok, nepodmienených trestov. Hráč je osamelý, sám so svojím veľkým problémom.