Ďalej však hrá, prehráva, robí väčšie a väčšie dlhy, za svoje neúspechy obviňuje okolie, aj keď máva výčitky svedomia, nie je však schopný zrealizovať zmenu, rodina sa mu rozpadá, často sa preto ľutuje, prepadá depresii, beznádeji. U gemblerov v takomto štádiu nie sú zriedkavé ani samovražedné pokusy ba dokonca aj dokonalé samovraždy. Niektorí z hráčov unikajú k alkoholu a iným návykovým látkam. V tomto období môže mať hráč problémy so zákonom – krádeže, sprenevery, podvody. V čase, keď nehrajú, sú nepokojní, podráždení, ale stále viac nešťastnejší.
Človek sa môže stať patologickým hráčom už behom jedného roka. Z výskumu OLÚP – Predná Hora – je možné určiť priemernú dobu trvania hráčskej vášne – 4 roky, pričom najčastejšie boli na Prednej Hore hospitalizovaní pacienti ako patologickí hráči už po 2 rokoch hrania.
Medzi najviac postihnuté skupiny obyvateľstva patria na 1. miesto mladiství, kde priemerný vek počiatku patologického hráčstva je 12 rokov. Podľa prieskumov OLÚP na Prednej Hore študenti najčastejšie hrávajú Bingo, karty o peniaze, investujú do rôznych typov lotérií a uzatvárajú stávky na športové podujatia. Je mnoho dôvodov, prečo sa mladí ľudia uchýlia k hazardným hrám. Spomeniem tie najfrekventovanejšie:
- časté sú v rodine vzory gemblerov /otec, matka, starší súrodenci/,
- v rodine pretrvávajú problémy rôzneho charakteru,
- majú nízku sebadôveru
- pôsobí na nich silný nátlak okolia, najmä starších kamarátov a často sa potom snažia vyrovnať v tomto starším kamarátom,
- hrajú pre zaujímavosť hry, najčastejšie však v dôsledku nudy,
- v popredí je najmä vidina veľkej výhry
Teenageri, patologickí hráči trpia však častejšími depresiami a 2-krát častejšie spáchajú samovraždu alebo sa pokúšajú o samovraždu ako ich hazardom nezaťažení rovesníci. Počítačové videohry, aj keď sú to „len“ zábavné hry zvyšujú taktiež pocit vzrušenia, posilňujú ich sebavedomie a deti, resp. dospievajúci získavajú pri nich zručnosti a najmä životný štýl, ktorý je veľmi podobný dospelým gemblerom. Možno s veľkou určitosťou konštatovať, že sú akousi prípravou gemblingu.
Viktor mal dvadsaťjeden rokov, keď absolvoval ústavnú liečbu na Psychiatrickom oddelení Rooseweltovej nemocnice v Banskej Bystrici. Liečil sa z choroby zvanej patologické hráčstvo. Je hráč, gembler. Je závislý na hre. Žil, aby mohol hrať a teraz nehrá, aby mohol žiť. Chodil do ôsmej triedy, keď sa prvý raz dotkol hracieho automatu. Bola to zvedavosť a náhoda v podobe dvoch korún, ktoré mu čašník doložil, aby mal potrebných dvadsať korún na otvorenie hry. Hneď vtedy, na prvý raz, vyhral viac ako tisíc korún. To ešte netušil, že hra, ktorú otvoril nemá stanovené pravidlá a že je to hra o život.