Chcel by som byť uzdravený...“

„Uzdravený“ je skutočne v tomto prípade ten správny výraz. Nie vyliečený. Pretože závislosť ako patologické hráčstvo sa podľa odborníkov z Psychiatrického oddelenia Rooseweltovej nemocnice v Banskej Bystrici liečiť nedá. Je ju možné iba uzdraviť a to za predpokladu trvalej a úplnej abstinencie.
Vývoj závislosti na hazardných hrách je u adolescentov školou povinných odlišný ako u adolescentov zamestnaných. Školou povinní adolescenti najskôr prehrávajú svoje vreckové, potom peniaze, ktoré dostanú na stravné lístky, alebo na zadováženie učebnej literatúry, neskôr začnú brať peniaze z rodinného rozpočtu a často sa vyskytujú aj prípady, že hráč ukradne rodinné šperky a zlato a predá ho, alebo založí. Ak ani tieto príjmy nestačia pokryť ich hráčsku vášeň, začnú si peniaze požičiavať od známych s rôznymi výhovorkami alebo sa prípadne uchýlia k drobnej trestnej činnosti ako je kradnutie autorádií, byciklov a podobne. Viktor dohromady prehral vyše stopäťdesiattisíc korún a úplne finančne zruinoval svoju rodinu. Je bežné, že v čase, keď gembler potrebuje ústavnú liečbu je jeho rodina pravdepodobne už maximálne rozvrátená a vyčerpaná. Finančne, fyzicky aj morálne.
Za prvú výhru si zvyčajne gembler – začiatočník kúpi cigarety, alkohol a iné drobnosti. Ostatok výhry investuje do ďalšej hry. Väčšinou sa mu darí a začína k automatom alebo iným hazardným hrám chodiť pravidelne. Vyhráva a je presvedčený, že svoju vášeň dokáže ukontrolovať. Túžba po hre je však čoraz väčšia, silnejšia a hráč sa stáva na hre závislým. No a potom sa karta zvrtne a začne prehrávať. Hrať ale neprestane. Hrá preto, aby sa mu vrátili prehraté peniaze. V takomto štádiu je schopný prehrať nemalé sumy. Bežne sa jedná o obnos niekoľko tisícový. Školou povinný adolescent začína zanedbávať dochádzku do školy, nehovoriac o nejakej príprave na vyučovaciu hodinu. Ak sa v škole ukáže je nepripravený, doslova chodí do školy len aby „si to tam odsedel“. Jeho výsledky sú oveľa slabšie, ako pred hrou. Je apatický, o učivo nejaví záujem, pri vyvolaní reaguje podráždene až agresívne. Pôsobí uzavreto, nekomunikuje ani s učiteľom, ani so spolužiakmi. Vyhýba sa triednym akciám s rôznymi výhovorkami. Neustavične myslí na hru a na získavanie prostriedkov na ňu. Svoju pasivitu neospravedlňuje, arogantne jedná s autoritou. Nemá snahu opraviť si zlé známky. Pedagóg musí na neho vyvíjať tlak, aby sa učeniu viac venoval.
Na Slovensku je najrozšírenejším typom závislosti na hazardných hrách práve závislosť na hracích automatoch.