Mnohokrát chce adolescent rodičovi pomôcť a kontrolovať ho svojou prítomnosťou v herni alebo v kasíne. To je však osudný krok, lebo väčšina z týchto adolescentov sa podľa „príkladu“ svojho rodiča práve takto stane patologickými hráčmi. Ako príklad uvádzam ukážku zo spovede rodiča – gemblera, momentálne v ústavnej liečbe, ktorý svojho 16-ročného syna vlastne uviedol na dráhu patologického hráča:

„ S manželkou sme si rozdelili deti. Mne dala na starosť syna, ona si nechala dcéru. Myslela si, že starosť o syna, zodpovednosť za neho, mi zaberie čas a nepôjdem k automatom...Zlyhal som na celej čiare. Hral som a pil. A prehrával som. A čo je zo všetkého najhoršie, do závislosti na automatoch som vtiahol aj svojho syna. Keď ja liečbu ukončím, príde sa sem liečiť on. Začalo to tým, že chodieval po mňa do krčmy. Čakal tam na mňa, pozeral sa na mňa, na to, ako hrám a jeho si nevšímam. Jedného dňa mi povedal, že to robím zle, že on by to vedel lepšie uhrať. Síce som hovoril krčmárovi, aby ho k tomu nepúšťal, že má len šestnásť rokov, ale jemu to bolo jedno, asi tak ako tomu automatu...“
Na liečbu patologického hráčstva sa na Slovensku špecializuje niekoľko ústavných zariadení. Najprestížnejšie sú však tri: OLÚP, Predná Hora, CPLDZ Bratislava a Psychiatrické oddelenie Rooseweltovej nemocnice v Banskej Bystrici. Liečba patologických hráčov trvá približne sedem týždňov. Je to liečba režimová. Tri mesiace po ukončení základnej liečby sú pacienti pozývaní na týždenný opakovací pobyt, ktorý má význam nie len pre nich, ale aj pre tých pacientov, ktorí sa práve liečia. Je to spôsob, ako im ukázať, že liečba má zmysel. Liečba je zameraná na sebapoznanie a prehodnotenie doterajšieho spôsobu života. O program majú pacienti postarané od šiestej hodiny ráno až do pol desiatej večer, keď majú presne stanovené čo a kedy budú robiť. Existujú rôzne druhy terapií, ktoré sa aplikujú počas ústavnej liečby: od nácviku zvládania problémovej situácie, cez rodinnú a skupinovú terapiu až po terapie relaxačné a jogu. Cieľom týchto terapií je pripraviť gemblera na život vonku tak, aby sa vyvaroval recidíve a dokázal ovládnuť túžbu po hre.
Ako teda rodič zistí, že jeho dieťa podľahlo hráčskej vášni? Existuje niekoľko indícií, ktoré môžu podozieravému rodičovi pomôcť odhaliť, či je jeho ratolesť závislá od hry.