Gembleri – teenageri väčšinou vykazujú aspoň jeden z nasledujúcich varovných signálov:
- častejšie pýtajú od rodičov alebo príbuzných, priateľov vyššie sumy peňazí,
- doma sa nachádzajú dôkazy o gemblingu ako napr.: tikety, vstupenky do herní, výherné lósy, zápisníky s číslami zápasov a ich kurzy atd.,
- deti mávajú nevysvetliteľné dlhy u spolužiakov, kamarátov a pod.,
- vyskytnú sa u nich nečakané finančné hotovosti,
- začnú sa pravidelne vyskytovať rôzne telefonáty od neznámych ľudí, alebo zvýšené telefónne účty,
- deti sú zvýšene úzkostné, cez deň viac zádumčivé, akoby snívali, sú extrémne unavené, uzavreté, podráždenejšie, pôsobia nezrelo v úsudkoch, sú labilné, bezstarostné, nedbalé
- majú narušené medziľudské vzťahy, napr. s bývalými priateľmi, trpia komplexom menejcennosti, agresívne odpovedajú, ak sa rodičia pýtajú na kamarátov,
- vzdávajú sa koníčkov, záujmov, neplnia si svoje školské povinnosti a unikajú akejkoľvek forme zodpovednosti
- kvôli enormnému stresu, ktorý s gemblingom súvisí, sa u mladistvých gemblerov často vyskytuje podlomené zdravie v podobe žalúdočných ťažkostí, porúch trávenia, nechutenstva, vredových ochorení, srdcových problémov, bolestí hlavy, chrbtice a porúch zraku.
Pri spozorovaní niektorej alebo viacerých týchto indícií u svojho dieťaťa by mal každý rodič vyhľadať odbornú pomoc či už u psychológa alebo priamo u psychiatra, ktorý mu poskytne podrobné informácie o tom, čo všetko gembling obnáša. Podľa odbornej rady a po rozhovore s dieťaťom by mali byť dôkladne uvážené všetky možné spôsoby liečenia tejto závislosti, aby sa sám postihnutý mohol rozhodnúť pre formu liečby. Kým postihnutý odmieta pripustiť závislosť, je vysoká pravdepodobnosť recidívy aj po ukončení ústavnej liečby. Preto by mala byť liečba dobrovoľným a uváženým rozhodnutím gemblera. Rodičia však svojou obozretnosťou môžu zabrániť prípadnej tragédii a môžu dieťaťu psychicky pomôcť svojou podporou pri prekonávaní závislosti.
Patologické hráčstvo je chronická a celoživotná porucha, ktorá každoročne uchvacuje viac a viac adolescentov. Je preto viac ako nevyhnutné myslieť na jej prevenciu. Záverom by som preto chcela uviesť, čo by mali jednotlivé preventívne programy obsahovať a akým smerom by mali byť orientované. Ak chceme znížiť počty adolescentných patologických hráčov, preventívne programy je nutné smerovať:
- k deťom a mladistvým, kde by malo byť podané dostatočné množstvo informácií o gemblingu a jeho dôsledkoch, tiež by mali byť podané informácie o správnom pochopení gemblingu, pravdepodobnosti výhier a prehier, ako aj o negatívnych účinkoch gemblingu na hráča.
- k rodičom, dostatočne ich informovať o patologickom hráčstve, ako o závažnej poruche, aby sa mohli kvalifikovane o probléme so svojimi deťmi porozprávať.