Hra už od dávnych čias patrí k životu. Jej prapôvod však nespočíval v prehrávaní peňazí, ale v zábave, v pobavení sa. Hru, ako priaznivo hodnotenú formu využívania voľného času pozná ľudstvo už od nepamäti. Hrávalo a aj hazardovalo sa už v starovekom Grécku, Ríme, Egypte, Číne a mnohých iných krajinách. Dávno sú už známe hry v kocky, šachy, karty a iné. Prvý hrací automat bol postavený v roku 1895 firmou Tivoli. Hazard začal pomaly získavať na popularite a postupne sa dokonca pre niektorých stal životnou filozofiou, či zdrojom obživy. Pre túto skutočnosť sa vlády v mnohých krajinách pokúšali postaviť rôzne zábrany hazardu a hrám o peniaze. Avšak z nástupom nacizmu sa znova hazard začal prekvitať, keď boli od roku 1933 v Európe herne húfne otvárané.
Po páde komunizmu roku 1989, v priaznivejších spoločensko-ekonomických podmienkach, nastáva aj u nás doslova boom hazardných hier a to z viacerých dôvodov. Predovšetkým to je všeobecná dostupnosť najmä hracích automatov, veľmi chabá kontrolovateľnosť „zákazníkov“ a nízka, alebo žiadna informovanosť návštevníkov herní a kasín o možných, ba očakávaných dôsledkoch, vyplývajúcich z opakovaného oddávania sa hazardným hrám.
Dnes teda žijú medzi nami ľudia, pre ktorých je pohľad na balíček kariet rovnako ako zvuk hracích automatov stimulom, ktorému nevedia a nedokážu odolať. Sú to HRÁČI. Tí z nich, ktorí už absolvovali ústavnú liečbu dokonca sami seba nazývajú skratkou odborného termínu patologický hráč, čiže PH. Hráčska vášeň je choroba. Telo sprvu neničí, ale pomaly a isto rozkladá dušu – v dôsledku čoho napokon zničí aj telo. Táto choroba ruinuje človeka finančne, existenčne, no hlavne ľudsky. Hráč postupne stráca všetko – peniaze, postavenie, rodinu, lásku, priateľov, stráca zdravie, dušu i samého seba. Existujú hráči, ktorí majú odvahu a silu vrátiť sa späť do života, aký žili „predtým“ – pred hrou. Ľudia, ktorí sa vracajú bývajú iní. Zmenia sa. Ale človek sa dokáže zmeniť len vtedy, keď pochopí, prečo a ako sa to stalo, že je taký, aký je...
Patologické hráčstvo je podľa Desiatej revízie Medzinárodnej klasifikácie definované ako psychická porucha, ktorá spočíva v častých, opakovaných epizódach hrania, dominujúcich v živote subjektu na úkor sociálnych, materiálnych, rodinných a pracovných hodnôt a záväzkov. Ľudia trpiaci touto poruchou môžu stratiť zamestnanie, veľmi sa zadĺžiť, klamať, alebo porušovať zákony, aby získali peniaze na hru, alebo unikli plateniu dlžôb.