Základy vývinovej psychológie, sociálny vývin

Úvod

Každý z nás má potrebu niekam patriť. K tejto potrebe sme dospeli po určitom vývine. Aj keď to málokto z nás vie začal sa už v prenatálnom období. A veľmi ju ovplyvňoval duševný vývin
Duševný vývin možno charakterizovať ako proces ktorý sa odohráva v čase a navodzuje zmeny.
Proces, ktorý plynie je v ustavičnom pohybe.
V dôsledku vývinu sa postupne pretvarujú psychické zážitky a správanie človeka. Jednotlivé obdobia sa vyznačujú rozdielnym spôsobom správania.
Preto hlavne duševný vývin v značnej miere ovplyvňuje našu schopnosť začlenenia sa do spoločnosti: jej výber, schopnosť sa prispôsobiť, nenechať so sebou manipulovať...
V tejto práci chcem opísať vývin sociálneho procesu – vývin začleňovania sa človeka do spoločnosti. Chcem ukázať niektoré typy sociálnych skupín a vývin vzťahu človeka k hre.

Prenatálne obdobie

- trvá 280 dní
- začína počatím a končí pôrodom
- v troch fázach ( zárodková fáza zygoty 4-5dní, embryonálna fáza 3 mesiace, fetálna fáza 6 mesiacov) sa vytvárajú všetky nevyhnutné predpoklady pre samostatnú existenciu plodu
- telo matky zabezpečuje všetko potrebné pre vývin plodu – potravu, ochranu.....
- plod reaguje na zmenu polohy, sám vyhľadáva pre seba najvýhodnejšiu polohu
- získava schopnosť sociálnej interakcie s matkou
Obdobie novorodenca
-trvá od pôrodu po koniec prvého mesiaca života
- toto obdobie môžeme nazvať obdobím adaptácie. Dieťa sa učí samostatne dýchať, príjmať potravu, prispôsobovať sa nižšej teplote...
- na väčšinu podnetov reaguje pohybom
- motorika je riadená nepodmienenými reflexami
- učenie je v tomto období aktivované sociálnou interakciou – častý kontakt s matkou – dostatok kvalitných podnetov.
Obdobie dojčaťa

- trvá od konca prvého mesiaca do konca prvého roku života dieťaťa
- veľmi rýchly motorický vývin
- významnú úlohu v tomto období zohrávajú ústa – sanie hryzanie žuvanie...Neskoršie sa orálna aktivita stáva súčasťou spoznávania
- potreba sociálneho kontaktu - 5 – 6 týždni sa usmieva na mamu
- v 5. mesiaci dieťa rozlišuje tváre
- v 7. mesiaci rozlišuje mimické výrazy v tvári.
- o tom, že si dieťa vytvorilo s matkou úzky vzťah dokazuje objavovanie sa aj tzv. separačnej úzkosti – reakcie dieťaťa ktorá vzniká aj pri krátkodobom odchode matky z dhoľadu dieťaťa.

Objavuje sa aj strach z cudzích osôb.
- všeobecné „MY“ sa meí na jednoduché a jasné „JA“ a „TY“ na konci tejto vývinovej fázy

Obdobie batolaťa

- trvá od 1. až po 3. rok života
- rast dieťaťa sa spomaluje
- vo období dojčaťa sa už začala vyvíjať reč, v období batolaťa sa tento vývin pokračuje
- dieťa v tomto období spoznáva realitu, začína kresliť, jasne prejavovať svoje city, začína sa pre sociálnu interakciu veľmi dôležité obdobie precoes sebauvedomovania
- v tomto procese si dieťa začína utvárať obraz samo o sebe o svojich možnostiach....odmieta pomoc dospelých ( proces osamostatňovania )
- pri odlúčení od matky vzniká separačná úzkosť – 1.fáza protestu - dieťa plače čaká že sa mama vráti,
2. fáza zúfalstva – dieťa stráca nádej, že sa mama vráti, utiahne sa do seba
3. fáza odpútania sa od matky – postupne potláča city a je schopné sa pripútať k inému dospelému ktorý je nablízku
- v tomto období sa po prvý krát v detskom živote objavuje negativizmus je spôsobený hamblivosťou dieťaťa, autoritou rodiča a narastajúcim egocentrizmom dieťaťa. Negativizmus je prvá vývinová kríza v detskom veku. Môžu mu v jej prekonaní pomôcť aj rodičia.
objavuje sa aj agresia voči iným deťom alebo ich výtvorom ale aj súperenie, žiarlivosť alebo spolupráca – najmä pri hre
Hra je činnosť ktorá
- je sprevádzaná kladnými emóciami
- napomáha učeniu
- nemusí prinášať užitočný produkt
Hra je
- spontánna
- symbolická
- samoúčelná
Vývin hry:
- individuálna – okolo 2.roku
- pararelná – od 2. roku – deti sa hrajú vedľa seba ale nie spolu
- spoločná - asociatívna – napodobňovanie hry druhého dieťaťa
- kooperatívna – rozdelenie úloh – každé dieťa prispieva do hry svojou činnosťou. Tento spôsob hrania dieťa využíva od 4 rokov života.

Predškolské obdobie
- 3. až 6. rok života dieťaťa
- dieťa stále pomalšie priberá
- jeho svalstvo obsahuje veľa vody – preto nieje schopné znášať veľkú fyzickú záťaž
- pokračuje osifikácia, vzrast výkonnosti vnútorných orgánov, nárast mozgovej kapacity- dieťa vie lepšie koordinovať svoje pohyby
- veľmi velký rozvoj psychických schopností – vnímania, predstáv, pamäti, myslenia...
- prevláda expresívnosť citov – prejavuje ich navonok, mení sa skladba citov, dochádza k ich diferenciácii
- v 5 – 6 roku sa začína objavovať strach zo sociálnych príčin – dieťa sa bojí výsmechu, hambí sa prejavovať svoj strach...
- city sú tiež veľkým motivačným činiteľom – vyššie city intelektové, poznávacie city – dieťa má veľký záujem o poznanie. Mravné city – rozvoj najmä pod vplyvom hodnotenia dospelých – preberá hodnotenie dobra a zla. Koncom tohoto obdobia prežíva dieťa krivdu a nespravodlivosť.

Sociálne city – sa prejavujú vo vzťahu k seberovným a dospelým. Na začiatku obdobia je dieťa závislé od dospelých (vzrastá rola otca). Na konci sa osamostatňuje – vstup do škôlky – vzťah k vrstovníkom ktorých potrebuje ku správnemu vývinu, prvé lásky, veľmi časté konflikty – dieťa je egocentrické.

Mladší školský vek
- trvá od 6. – 11. roku života dieťaťa
- obdobie prvej vytiahnutosti – zrýchlenie rastu
- výrazný rozvoj jemnej motoriky – súvisí so vstupom do školy ( učí sa písať.. )
- dochádza k ďaľšiemu rozvoju všetkých psychologických schopností
- rozvoj citov – vyššie city – dieťa sa rado učí, námet školy prenáša aj do hry. Estetické city- navštevuje rôzne krúžky, rozvíja sa jeho estetické cítenie, cit pre rytmus a hudbu. Morálne city - dieťa je citlivé na nespravodlivosť, začína sa tvoriť zodpovednosť hlavne v prvom ročníku – príprava na vyučovanie...Sociálne city – prejavujú sa vo vzťahu k spolužiakom a k učiteľovi. V prvých ročníkoch školy dominuje učiteľ – dieťa zanedbáva rovesníkov.V 4 - 5 ročníku začínajú dominovať rovesníci – skupiny – vzniká vodca. Diferenciácia – chlapci majú svoje skupinky dievčatá svoje. V tomto období sa dieťa snaží ovplyvňovať svoje city ( nedávať ich tak najavo ) ale aj tak sú detské city veľmi labilné – časté hádky, bitky...
- pomerne často sa vyskytuje lož, klamstvo – môžu mať viacero príčin – Fantázia – dieťa si rado vymýšla chce upútať pozornosť.
Stredný školský vek / predpuberta
- 10 – 14 rok života žiaka
- fáza pred pohlavným dozretím
- zrýchluje sa rast končatín
- mení sa pohyb
- prejavuje sa duševný nepokoj
- začína sa meniť vzťah k sebe samému
- uvoľňuje sa vzťah k rodičom
- začína hľadať skupinu do ktorej by patril. - myslí do budúcnosti, voľba povolania...

Starší školský vek / puberta
- trvá od 12 – 17 roku
- fyziologické pohlavné dozretie
- druhé obdobie vzdoru – kríza autority rodičov
- spoločenské dospievanie – hierarchia hodnôt, dôležitý je vplyv vrstovníckych skupín.Vrstovníci sa stávajú referenčným modelom aj vo vzťahu k vlastnej pozícii v rodine. Postavenie ktoré, získa v skupine má veľký význam v procese nadobúdania vlastnej identity. Častokrát sú dôležitejšie názory skupiny než názory rodiny. Normy správania sú stanovené vrstovníkmi, pravidlá skupiny sú rozhodujúce. V utváraní vrstovníckych skupín môžeme zaznamenať tieto fázy: 1.Skupinová izosexuálna fáza – skupina je tvorená členmi rovnakého pohlavia, druhé pohlavie je striktne odmietané.

2.individuálna izosexuálna fáza – vzniká potreba mať dobrého priateľa ktorému sa môže zdôveriť so všetkým – vznikajú priateľstvá na celý život. 3.heterosexuálna fáza polygémna – začína sa odbúravať bariéra pohlavia – vytvárajú sa skupiny v ktorých sú zastúpené obe pohlavia. Posledné štádium je štádium zamilovanosti kedy sa začínajú vytvárať skutočné vzťahy medzi vrstovníkmi, kedy jeden druhého rešpektujú
- rozumový vývin – prichádza veľká zmena – začína abstraktné myslienie
- emocionálne dospievanie – je veľmi úzko spojené so spoločenským dospievaním – obsah citov sa obohacuje a vzrastá. Estetické city – človek si začína utvárať vlastný názor na umenie, umelecké hodnoty....
- úspešne sa tlmia tiež detské prejavy citov
- posilňuje sa potreba zaradenia do sociálnej skupiny
Sociálna skupina
- je zoskupenie dvoch alebo viacerých osôb, ktoré majú niektoré spoločné záujmy, spoločné ciele, navzájom na seba pôsobia a sú na sebe závislí
- jej najvyspelejšia forma je kolektív – organizovaná skupina členov – spájajú ich spoločné hodnoty, vedomie spolupatričnosti. Ich ciele sú dôležité ako pre celok tak aj pre jednotlivca
- Druhy sociálnych skupín
a.)veľké sociálne skupiny
Členovia sa navzájom nepoznajú, interakcia sa uskutočňuje masovými komunikačnými prostriedkami. Spája ich jednotný názor, spoločné normy a princípy konania.

Majú pevnú organizáciu.
b.)malé sociálne skupiny
Priama komunikácia
Členovia sa navzájom poznajú
Existencia citových vzťahov
c.)primárne sociálne skupiny
Základné prostredie, personalizácia, dôverné vzťahy, priama komunikácia
Človek si osvojuje základné sociálne postoje a zvyky
Skupina vplýva na celú osobnosť a celá osobnosť sa v nej prejavuje
Základná primárna skupina pre človeka je rodina
d.)sekundárne sociálne skupiny
Majú špecifický cieľ
Náhodné vzťahy
Neprejavuje sa v nich celá osobnosť
e.)formálne sociálne skupiny
Náplň a organizáciu určujú presné pravidlá
Vo vnútri skupiny sa vytvárajú neformálne vzťahy
f.)neformálne sociálne skupiny
Vzťahy sa vytvárajú na základe sociálnych väzieb
Uplatňujú sa tu najmä osobné ciele
Nieje vedome zhora organizovaná
g.)členské sociálne skupiny
Sú skupiny do ktorých jedinec skutočne patrí
h.)referenčné sociálne skupiny
Jedinec sem oficiálne nepatrí, ale skupina ho ovplyvňuje, jedinec sa usiluje správať tak ako členovia referenčnej skupiny
Tento typ sociálnej skupiny poskytuje jedincovi kritériá na hodnotenie seba samého
i.)psychologická skupina
Jej členovia sú na sebe závislí a navzájom sa ovplyvňujú
j.)spoločenská organizácia
systém viacerých spoločenských skupín, ktorý sa vytvoril aby dosiahol určitý cieľ

k.)Dav
Veľká neorganizovaná situačná a krátkodobá skupina
Nemá vnútornú asi vonkajšiu štruktúru
Jedinec v dave stráca svoju osobnosť, zábrany a riadi sa zákonmi stáda – tzv. Davová Psychóza
- Funkcie sociálnej skupiny
Výchvná funkcia
V sociálnej skupine sa
- uplatňuje správanie jednotlivca
- ostatný členovia skupiny pomáhajú začleniť sa
- je spojoením spôsobov správania sa skupiny so správaním požadovaným z okolia
Rehabilitačná funkcia
- skupina má nahradiť formy a spôsoby správania
Liečebná funkcia
- exerimentálne hry s deťmi ( musí ich byť minimálne 6 )
Psychoterapeutická funkcia
- muzikoterapia
- psychogymnastika
- artterapia
- psychodráma...
Správanie sa jednotlivca v sociálnej skupine
Egoizmus
Jedinec chce svoje ciele uskutočniť za každú cenu, bez ohľadu na iných
Altruizmus / prosociálne správanie
Jedinec sa v sociálnej skupine robí všetko pre druhých, poskytuje nezištnú pomoc.V centre sú iný ľudia, jedinec je ochotný prinášať obete
konformizmus
Prispôsobivé správanie sa jedinca v skupine
Jedinec nemá vlastné stanovisko a tak sa podriaďuje tlaku skupiny
Takýto človek ľahko zmení skupinu aj svoje názory

nekonformizmus
Jedinec odmieta prijať požiadavky spoločnosti
Ide tu o prílišné presadzovanie vlastnej osoby
konvenčné správanie
Kladie dôraz na normu a nie na obsah
nekonvenčné správanie
Aktívne sa príjma obsah ale jedinci sú ľahostajný k forme
Jedinec príjma požiadavky, je s nimi stotožnený ale ich odmieta dávať najavo ( obdobie puberty)
Štruktúra vzťahov v sociálnej skupine
a.)z hľadiska príťažlivosti
- populárne osoby – príťažlivé pre väčšinu členov skupiny
- obľúbené osoby - príťažlivé pre mnohých členov skupiny
- akceptované osoby – uprednostňované len určitou časťou skupiny
- trpené osoby – uprednostňuje len malá časť skupiny
- osoby stojace mimo / izolované – nikto neuprednostňuje
b.) z hľadiska moci
- vodcovia skupiny – jednoznačne dominujúce osoby v skupine
- pomocníci – aktívne osoby
- závislí – osoby ktoré sa dajú stiahnuť vodcami, ľahko ovplyvniteľné osoby
- pasívny členovia
- periférny alebo okrajový členovia
Škola ako sociálna skupina
V škole je množstvo sociálnych vzťahov.

Základné sociálne vzťahy sú medzi učiteľmi, žiakmi a zamestnancami školy
V prvom a druhom ročníku základnej školy je hlavné kritérium pri priateľstve v škole dobrý prospech.
Vo vyššých ročníkoch rozhoduje o priateľstve osobná sympatia.

Adolescencia
- trvá 18 – 21 rokov
- ukončenie pohlavného dospievania
- toto obdobie končí emocionálnou a ekonomickou nezávislosťou od rodičov
- končí aj telesný a pohybový vývin
- ukončenie, ustalovanie a dozrievanie poznávacích procesov
- proces harmonizácie, vyrovnávanie vzťahu k dospelým. Stáva sa tolerantnejší k chybám dospelých
- priateľské vzťahy sú oveľa vyrovnanejšie, je veľa starých priateľov.Ľúbostné vzťahy sú trvácnejšie a majú inú kvalitu.Vytvára sa aj hierarchia hodnôt.
Obdobie mladej dospelosti
- 21 až 35 rokov života
- realistické plány do budúcnosti
- vykonávanie produktívnej činnosti
- schopnosť pracovať bez mimoriadnych výkyvov
- schopnosť samostatne bývať, hospodáriť
- pripravenosť založiť si vlastnú rodinu
- jednotlivec zapadá do pracovnej skupiny
Obdobie strednej dospelosti
- 35 až 45 rokov života
- obdobie relatívnej stability, plnej výkonnosti
- mení sa vzťah k práci – v prvom rade má uspokojovať potreby – predovšetým potrebu sebarealizácie
- posledná možnosť mať deti, stať sa rodičmi

Obdobie staršej dospelosti
- 45 – 60 rokov života
- intenzívnejšie sa prejavujú známky poklesu výkonnosti
- uzatvára profesijná kariéra
- príprava na odchod do dôchodku
- hľadá sa odpoveď na otázku či to čo človek dosiahol zodpovedá očakávaniam či doterajšie výsledky môžu byť ešte dobudované
Obdobie staroby
- 60 – 75 rokov života
- zhoršovanie kvality vnímania
- pokles pamäťovej schopnosti
- postupné znižovanie intelektovej výkonnosti
- pripravovanie sa na svoj koniec
- vačšinou obklopuje človeka rodina
ZÁVER
Socializácia – je začleňovanie jedinca do spoločnoti, do určitej skupiny. Piaget ju vo svojej knihe opisuje v troch druhoch činností:
1.v hrách s pravidlami
- pravidlá sa dedia z generácie na generáciu
- mladý jedinci najprv prevezmú od starších jedincov viac či menej odlišné pravidlá, pretože sú zložité dieťa si ich zapamätá len časť. Potom, a to je významné, sa pri hre nekontrolujú, to znamená, že každý hrá ako vie a o druhých sa priveľmi nestará. Nakoniec čo je najdôležiťejšie, nikto neprehráva a všetci zároveň vyhrávajú, lebo cieľom hry je aby sa každý zabával. Hoci hru podnecuje skupina a účasť je kolektívna.
- centrácia na vlastnú činnosť a spoločenské správanie sú celkom nerozlíšené. Ani v rámci hry neexistuje skuočná spolupráca
2. v spoločnej práci
- keď dospelý pracuje sám, jeho práca nieje taká nezámerná a takmer nevedomá ako práca detí. - deti pracujú pre seba, ale cítia sa v spoločenstve a v súzvuku so svojimi susedmi, pričom sa nijako detailne nezaujímajú o to, čo robia iný
- na druhej strane deti problematicky nachádzajú a ťažko hľadanú spôsoby spolupráce, ako keby nebola špecifickým cieľom, ktorý sa dá sám o sebe a vhodnými metódami sledovať
3.

pri slovných výmenách
- výskumy ukázali, že nie všetky výroky detí medzi 4 – 6 rokmi sledujú k tomu aby poskytovali informácie, alebo kládli otázky. Ale často sa zakladajú na monológoch, alebo kolektívnych monológoch, pri ktorých každé dieťa hovorí samo pre seba – egocentrický monológ
- ukázalo sa, že percento egocentrických monológov závisí od prostredia (školské prostredie nieje také zaujímavé ako hra)
- iba dlhým učením sa dieťaťu podarí hovoriť s druhým z jeho hľadiska a nehovoriť si len pre seba
Dúfam, že táto práca vás ako odborníka aspoň trochu obohatila a poskytla vám aspoň trochu iný pohľad na sociálny vývin.
Zoznam použitej literatúry:
Klindová Ľ., Rybárová E., - Vývinová psychológia
Jakabčic I., - Základy vývinovej psychológie
Piaget J., - Psychológia dieťaťa
poznámky zo psychológie zo strednej školy
internetové pramene
ČASOPISY
Pedagogická revue
Vychovávateľ.