Téma: Psychologické a pedagogické aspekty záujmov a záujmových činností

Záujem: špecifická zameranosť osobnosti, sústredená pozornosť na určitú vec, činnosť.

Záujmová činnosť: dobrovoľná, na základe vnútorného vzťahu človeka realizovaná činnosť v oblasti poznávania, vedy, techniky, kultúry, športu, zberateľstva uskutočňuje sa v záujmových kolektívoch (súbor, krúžok, skupina tím) alebo individuálnou formou a sebavzdelávaním (Ďurič., Hotár., et.al 2000, s. 512-513)

„Psychológia sleduje záujem ako individuálny osobnostný jav, pedagogika sa zaoberá záujmom z hľadiska ich usmerňovania a formovania v procese výchovy. Venuje sa nielen záujmom existujúcim, ale i ovplyvňovanie a vytváranie podmienok pre vznik nových záujmov.
Záujmy patria medzi vlastnosti aktivačno-motivačné – vedú osobnosť k činnosti k aktivite a vyvolávajú pohnútku motív k činnosti zameraný určitým smerom.

Záujmy majú tesnú väzbu na vlohy a schopnosti človeka, ktoré podmieňujú úspešné vykonanie nejakej činnosti. Výskumy dokazujú, že jedinec rozvíja záujmy najmä v tých oblastiach, v ktorých je úspešný dosahuje uspokojenie z činnosti. Pre záujem je charakteristické výberový vzťah k predmetu alebo k činnosti. Záujem vzbudzuje snahu po aktivite s predmetom záujmu, po poznanie i zvládnutie a vyvoláva silné citové prežívanie činnosti. „

Záujmy môžeme deliť podľa:
A. úrovne činnosti
B. časového trvania
C. koncentrácie
D. spoločenskej hodnoty
E. podľa obsahu

Intenzitou záujmu sa určuje jeho kvalita.

Rozlišujeme záujmy:
– hlboké
– povrchné

Časové trvanie záujmov:
– krátkodobé
– dočasné
– prechodné
– trvalé

Z hľadiska spoločenských noriem:
– záujmy žiaduce (hodnotné) záujmová činnosť vedie k spoločensky žiaducemu rozvoju osobnosti, talentu, aktívnemu životnému štýlu
– záujmy nežiaduce (príčina patologických javov)