Téma: Poruchy správania a ich charakteristika

Poruchy správania a ich charakteristiky F91
Odchýlka v oblasti socializácie, kedy jedinec nie je schopný rešpektovať normy správania na úrovni zodpovedajúcej jeho veku, eventuálne na úrovni svojich rozumových schopností.
Medzinárodná štatistická klasifikácia chorôb MKCH-10 – definuje poruchy správania ako opakované porušovanie mravných noriem a veku neprimeraných sociálnych očakávaní.

Základné charakteristiky porúch správania, ich formy a príčiny

Znaky:

1. správanie nerešpektuje sociálne normy – jedinec normy chápe, ale neakceptuje ich
2. neschopnosť udržať prijateľné sociálne vzťahy – nedostatok empatie, priateľstvo nemá väčšiu hodnotu ako aktuálny úžitok, svedomie nie je dostatočne rozvinuté
3. nepriaznivé psychosociálne prostredie – neuspokojivé vzťahy v rodine, zlyhávanie v škole
4. pri týchto poruchách prevládajú faktory výchovné pred psychopatologickými

Za poruchové správanie Svetová zdravotnícka organizácia WHO vyhlásila tieto formy prejavov správania:

• pasívna forma – únikové správanie, záškoláctvo, vyhýbanie nárokom v extrémnej podobe
• agresívna forma – delikvencia, násilie, extázy v podobe terorizmu
• kompromisná forma – prejavy instability, výkyvy v práci a v sociálnom živote

Vágnerová: k osobitným psychologickým dispozíciám patrí:
• genetická dispozícia na úrovni temperamentu
• poškodenie, alebo porucha CNS
• úroveň inteligencie

Sociálne vplyvy vyvolávajúce poruchy správania súvisia s rodinným prostredím a to:

- rodičia sú anomálne osobnosti - nie sú schopní uspokojivo plniť rodičovskú úlohu
- neúplná rodina – zvýšené riziko
- subdeprivačná skúsenosť dieťaťa – rodina nedokáže dať dieťaťu istoty
- určité subkultúry a sociálne skupiny – poruchové jednanie tolerujú
- životné prostredie – anonymné skupiny detí na veľkých panelákových sídliskách

Negatívny vplyv majú aj iné sociálne skupiny, najčastejšie ide o pôsobenie asociálnych partií v čase dospievania. K niektorým poruchám správania prispieva i škola tým, že vytvára typy frustračných situácií:

• situácie, ktoré frustrujú potrebu fyzického bezpečia – strach, telesné tresty
• situácie kde dochádza k pocitu ohrozenia psychického bezpečia – podceňovanie, zosmiešňovanie
• situácie frustrujúce žiakovu potrebu výkonu
• situácie frustrujúce potrebu pozitívnych vzťahov
• frustrácia potreby aktivity a potreby poznania