Norma a patológia psychického vývinu v detstve

Vedieť odlíšiť normu od patológie je veľmi náročný proces. Správanie chlapcov a dievčat v detskom veku je výrazne odlišné od normy, ktorá sa používala v 19. storočí.
V súčasnosti sú deti sebavedomejšie, smelšie, aktívnejšie, menej vnútorne nedisciplinované, nepokojné, netrpezlivé. V školskom veku si psychológovia všímajú správanie a poruchy učenia.

Kritériá normality:

Pri posudzovaní normy musíme vedieť, ktoré kritérium sme zvolili:

1. Štatistická norma – najlepšie ju vyjadruje Gausove rozloženie, štatistická norma je najčastejším kritériom pre medicínske posudzovanie patologických znakov, norma môže byť zavádzajúca ak v populácii narastajú znaky patologického životného štýlu, ktorý sa odrazí v telesnej hmotnosti, v zníženej fyzickej výkonnosti, v biochemických a endokrinologických parametroch

2. Funkčná norma – odpovedá do akej miery správanie človeka zodpovedá k úspešnému dosiahnutiu istého cieľa.

3. Sociokultúrna norma – predstavuje normy istej kultúry, v ktorej človek žije. Obsahuje dve zložky:

- prierezovú – vyjadruje ako v rovnakom čase, na rôznych miestach sveta majú veci a javy odlišný charakter
- priebehovú – týka sa javov /napr.: zdvorilosť, prejavy úcty, vďačnosti/

4. Morálna norma – opiera sa o morálny kódex /napr.: otázky úcty k človeku, všeobecného konzumu, ochrany prírody a majetku, sexuálneho zdravia, zachovania rodiny a spoločnosti

5. Etická a právna norma – viaže členov istého štátu, kultúry v danom čase a vyvíjajú sa mierou poznania.

6. Referenčná norma – vyjadruje normu istej presne definovanej skupiny ľudí, alebo znakov, ktoré sa majú vo vzťahu k prostrediu vyskytovať

7. Osobná norma - je norma jednotlivca, či už vzhľadom na výkon, správanie, emocionalitu, z vývinového hľadiska musíme rešpektovať individualitu osobného vývinu

Využitie psychodiagnostiky v detskom veku:

Psychodiagnostické vyšetrenie je proces získavania relevantných údajov o psychických javoch človeka, vedeckým platným spôsobom, ktorý dovoľuje ich hodnotenie a interpretáciu vo forme nálezu. Všeobecné obsahy diagnostickej činnosti sú dané cieľom:

1. určenie stupňa psychického vývinu
2. zistenie príčin odchylného vývinu od normy
3. zistenie individuálnych zvláštností osobnosti
4. odhalenie intenzity a extenzity odchýlky od normy a normy a iných zvláštností
5. zistenie príčin a podstaty individuálnych rozdielov
6. určenie prognózy, alebo predikcia vývinu
7. možnosti psychorehabilitácie, psychoreedukácie

Pri interpretácii výsledkov vyšetrenia zohľadňujeme:

• jedinečnosť detského vývinu a momentálny vývinový stupeň s jeho osobitosťami
• kontinuitu vývinu dieťaťa a posúdenie diskontinuitného vývinu
• výskyt pozvoľna objavených, alebo náhlych zmien
• bližšiu diferenciáciu patologických znakov, symptómov z hľadiska klasifikačného systému
• registráciu viacerých znakov, ktoré majú tendenciu pretrvávať